Preskočiť na obsah

Vojna v Abcházsku (1998)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vojna v Abcházsku

Oblasť okresu Gali ktorá bola do roku 2008 pod dohľadom OSN
Dátum 20. mája  – 26. mája 1998
Miesto okres Gali, Abcházsko
Výsledok Abcházske víťazstvo
Protivníci
Abcházsko Abcházsko Biela légia
Lesní bratia
Velitelia
Sergej Bagapš Zurab Samušija
Dato Šengelija
Sila
3500 vojakov
1100 povstalcov
300 povstalcov
Straty
Podľa Gruzínska:
600 mŕtvych
Podľa Abcházcov:
8 mŕtvych
17 ranených
Podľa Gruzínska:
52 mŕtvych
42 ranených
Podľa Abcházcov:
160 mŕtvych

Vojna v Abcházsku bol ozbrojený konflikt medzi Gruzínskom a Abcházskom, ktorý vypukol v máji 1998 po opakovaných útokoch gruzínskych partizánov na abcházske vojenské i nevojenské objekty. Niekedy sa hovorí o "šesťdňovej vojne", boje ale v skutočnosti trvali dlhšie. Oných sedem dní trvala len reakcia abcházskej armády v dňoch 20.26. mája. K útokom zo strany Gruzíncov však dochádzalo oveľa skôr.

Príčiny vojny

[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako v celom Abcházsku aj v okrese Gali prebiehali po vojne v roku 1993 etnické čistky mierené proti gruzínskemu obyvateľstvu. Kvôli tomu väčšina Gruzíncov utiekla, ale na rozdiel od zvyšku Abcházska sa sem v roku 1994 takmer všetci vrátili. V okrese Gali žilo aj po vojne viac ako 90% Gruzíncov, ktorí boli nespokojní s tým, že podliehajú vláde Abcházcov. Skoro začali vznikať partizánske a záškodnícke skupiny, ktoré sa niekedy v roku 1996 spojili a vytvorili tzv. Bielu légiu. O niečo neskôr vznikla druhá skupina, tzv. Lesní bratia. V Suchumi odhadli ich počet na 300 a ich činnosť označili za záškodnícku. Údajne mali títo povstalci presviedčať gruzínske obyvateľstvo, hlavne ženy s deťmi, aby rýchlo opustili krajinu pretože sa blíži ďalšia vojna.

Na jar 1998 sa útoky gruzínskych partizánov začali stupňovať. Začali útočiť na abcházsku armádu, ktorá nakoniec stratila kontrolu nad okresom. K najväčšiemu útoku došlo 18. mája v dedine Repi. Bolo pri ňom zabitých 17 miestnych policajtov. Pre abcházsku vládu to bola posledná kvapka trpezlivosti a okamžite vyslala do okresu armádu.

Abcházska invázia začala 20. mája. Zúčastnilo sa jej niečo medzi 1500 a 4600 dobre vyzbrojených jednotiek. Mali k dispozícii tanky T-55 a T-72, BVP aj delostrelectvo s delami kalibru 122 mm. Povstalcov bolo okolo 300 a boli vyzbrojení len ručnými zbraňami a granátometmi, s ktorými sa snažili viesť proti Abcházcom zákopovú vojnu. K najväčším bojom došlo v dedinách Kchumuškuri, Kvemo Bardžebi, Saberio a Sida. Boje skončili po šiestich dňoch 26. mája, kedy abcházska armáda obsadila celý okres Gali. Už 25. mája bola podpísaná mierová dohoda a povstalci sa začali vzdávať. Na ich odzbrojovaní dohliadali zástupcovia Organizácia Spojených národov.

Po odzbrojení začalo sčítavanie škôd a strát. Podľa abcházskych odhadov padlo okolo 160 Gruzíncov, zatiaľ čo na abcházskej strane malo byť iba 8 mŕtvych a 17 zranených. Podľa gruzínskych odhadov na gruzínskej strane padlo len 17 povstalcov, 6 bolo nezvestných a 24 zranených, zatiaľ čo na abcházskej strane malo byť až 300 mŕtvych a veľké množstvo ranených.

Počas vojny bolo 1695 domov zrovnaných so zemou a z krajiny utieklo na 30 až 40 tisíc Gruzíncov, ale po krátkej dobe sa zase vrátili. Ešte počas konfliktu sa špekulovalo o tom, kto za týmto povstaním stojí a Abcházci začali podozrievať centrálnu vládu v Tbilisi. 22. mája sa zišli zástupcovia oboch národov, aby sa dohodol okamžitý mier. Eduard Ševardnadze potom uistil Abcházsko, že on ani jeho vláda s povstalcami nemá nič spoločné.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Válka v Abcházii (1998) na českej Wikipédii.