Vojtech Gejza Danielovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vojtech Gejza Danielovič
dôstojník, generálmajor[1]
Narodenie14. júl 1904
Prešov
Úmrtie1. september 1955 (51 rokov)
Praha
RodičiaVojtech Danielovič
Mária rod. Makarová

Vojtech Gejza Danielovič (* 14. júl 1904, Prešov – † 1. september 1955, Praha) bol dôstojník, generálmajor.

Životopis[2][upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Prešove, na vojen. akadémii v Hraniciach na Morave, v Míloviciach, v Prahe. Príslušník čs. a slov. armády, po oslobodení generál ČSĽA. Po rozbití republiky sa zapojil do protifašistického boja. Pred vypuknutím povstania prednosta intendančného Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Počas SNP prednosta intendančnej správy Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku (1944). Po ústupe Povstania do hôr príslušník partizánskeho hnutia. V 50. rokoch zatknutý a po vykonštruovanom obvinení roku 1952 nespravodlivo odsúdený na 12 rokov väzenia. Ako väzeň pracoval v Jáchymovských baniach[3]. Po smrti v roku 1955 bol pochovaný v hromadnom hrobe na cintoríne v pražských Ďábliciach[3]. V roku 1965 Najvyšší súd rozsudok zrušil, avšak až v októbri 1991 bol plne rehabilitovaný v hodnosti generálmajor in memoriam.[1]

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

  • 7. júla 1945 Československá vojenská medaile za zásluhy Československá vojenská medaile za zásluhy 1. st.[3]
  • roku 1947 Československý válečný kříž 1939 Československý válečný kříž 1939

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/126529
  2. Regionálne autority. Danielovič, Vojtech Gejza, 1904-1955 [online]. Banská Bystrica : Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, [cit. 2018-10-24]. Dostupné online.
  3. a b c Týždeň vo filme (Zpravodajský film Bratislava), máj 1968, roč. 1968, čís. 18. Dostupné online [cit. 2018-10-15].

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]