Vykurovací faktor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vykurovací faktor alebo aj ohrievací faktor je koeficient výkonnosti tepelného čerpadla, ktorý vyjadruje jeho efektívnosť. Označuje sa a je bezrozmerný.

Účelom tepelných čerpadiel je priviesť teplo do prostredia s vyššou teplotou zo zásobníka s nižšou teplotou. Tento prenos tepla sa vykonáva v pracovnom cykle zariadenia a je naň potrebné vynaložiť prácu.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

[1]

kde:

  • - vykurovací faktor (1)
  • Q1 - odovzdané teplo do vykurovaného priestoru (J)
  • Q2 - odvedené teplo zo zdroja (J)
  • Wp - spotrebovaná práca (J)

Vzťah medzi vykurovacím a chladiacim faktorom[upraviť | upraviť zdroj]

Zo skutočnosti, že chladiaci stroj a tepelné čerpadlo môžu byť technicky rovnaké zariadenia pracujúce za rovnakých podmienok a ich názov sa odvíja len od želanej funkcie (vykurovanie alebo chladenie) a z porovnania vzťahu pre chladiaci faktor vyplýva:

[1]

kde:

  • - vykurovací faktor (1)
  • - chladiaci faktor (1)

Vykurovací faktor je teda vždy väčší ako 1. Ak by sa na pohon tepelného čerpadla použila elektrická energia, aj v tom najhoršom prípade by bol jeho vykurovací výkon aspoň rovný výkonu odporového ohrievača s rovnakou spotrebou elektrickej energie. Reálne dodávané tepelné čerpadlá majú priemerný ročný vykurovací faktor > 2,5.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.