Yes (skupina)
| Yes | |
|---|---|
 | |
| Základné informácie | |
| Pôvod | Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Žáner(-re) | progresívny rock, psychedelický rock, hard rock |
| Pôsobenie | 1968 – 1981, 1983 – 2004 2008 – súčasnosť |
| Vydavateľstvá | Atlantic Beyond Music |
| Webstránka | YesWorld.com |
| Členovia skupiny | |
| Jon Anderson Steve Howe Geoff Downes Billy Sherwood Alan White | |
| Bývalí členovia | |
| Bill Bruford Tony Kaye Trevor Rabin Peter Banks Patrick Moraz Trevor Horn Igor Khoroshev Chris Squire Rick Wakeman Adam Wakeman | |
Yes je britská hudobná skupina hrajúca progresívny rock, ktorá bola založená v Londýne v roku 1968 Jonom Andersonom a Chrisom Squirom. Aj napriek mnohým zmenám v zostave, občasným rozdeleniam a zmenám v populárnej hudbe, skupina pretrvala vyše 40 rokov a stále má silnú medzinárodnú fanúšikovskú základňu.
História kapely
[upraviť | upraviť zdroj]Formácia a začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Skupina bola založená v Londýne v roku 1968 spevákom Jonom Andersonom a basgitaristom Chrisom Squirom. Anderson už nahral singel s The Warriors, beatovou skupinou založenou jeho bratom Tonym a neskôr ešte naspieval niekoľko singlov pre značku Parlophone Records, pod pseudonymom Hans Christian. Bol tiež krátko členom skupiny Gun. Squire bol členom skupiny The Syn a jeho štýl hry na basovú gitaru bol výrazne ovplyvnený Johnom Entwistlom, členom skupiny The Who. Pod názvom Yes mala kapela prvé dôležité koncerty roku 1968 v „East Mersea Youth Camp“ a dokonca aj otvárací koncert pre kapelu Cream v Royal Albert Hall.
Ich prvý debutový album, nazvaný Yes, bol vydaný 25. júla 1969. Harmonické vokály dvojice Anderson – Squire, sa okamžite stali poznávacím znamením a obchodnou značkou zvuku skupiny. Roku 1970 kapela vydala svoj druhý album Time and a Word na ktorom je kapela doprevádzaná 30-členným orchestrom.
Nové ambície kapely
[upraviť | upraviť zdroj]Peter Banks bol čiastočne nespokojný so smerovaním kapely a aj s vyhodením prvého manažéra Yes, Roya Flynna. To vyvrcholilo v jeho odchod a založenie jeho vlastnej prog-rock kapely „Flash“. Steve Howe (pôvodne z kapely Tomorrow) súhlasil s účinkovaním v Yes a teda nahrádza pôvodného gitaristu Banksa.
Nový zvuk kapely a nové kompozície boli zachytené na kritikmi dobre prijatom albume The Yes Album napísanom celou kapelou a neobsahujúcom žiadne covery. Tento počin takisto pomohol vzťahu Eddieho Offorda s kapelou čo neskôr viedlo k dlhoročnej spolupráci a tým aj k vytvoreniu charakteristického zvuku Yes.
Zmeny v zostavách a komerčný úspech
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1971 nastáva ďalšia zmena v zostave. Tony Kaye, hráč na klávesy v kapele odchádza a na jeho miesto zasadá virtuóz Rick Wakeman známy z účinkovania napríklad s T-Rex, Davidom Bowiem alebo Lou Reedom. Svojim vzhľadom na pódiu a taktiež svojimi nápadmi v kapele silno posilnil a oživil jej imidž. Taktiež priniesol nový nástroj do tvorby kapely: melotrón.
Skupina vydáva album Fragile (v Amerike umiestnený v rebríčku Top Ten), jedno zo svojich najznámejších diel. Štruktúra albumu je rozdelená do diel jednotlivých umelcov, menovite Howeva „Mood For a Day“, Squierova „The Fish“ atď. No nachádzajú sa tu aj dlhšie epické skladby napríklad hit „Roundabout“ alebo záverečná „Heart of the Sunrise“. Na obale albumu sa po prvýkrát objavuje práca umelca Rogera Deana, ktorého diela sa neskôr stali akýmisi symbolmi pre kapelu.
Ďalší album Yes, Close to the Edge z roku 1972 zostáva jedno z najambicióznejších diel kapely. Mnohí kritici považujú toto album za vrchol progresívneho rocku. Kompozícia sa skladá z 3 piesní kombinujúcich v sebe klasickú hudbu, psychadelický rock, pop a jazz. Nahrávka dosiahla v Amerike Top Ten takisto ako jej predchodca.
Postup v 70. rokoch
[upraviť | upraviť zdroj]1972 – 1975
[upraviť | upraviť zdroj]Po vydaní Close to the Edge odchádza bubeník Bill Bruford, ktorý sa neskôr pridáva k formácii King Crimson. Ako náhrada za neho prichádza Alan White z Plastic Ono Bandu. Živá nahrávka Yessongs (nahraná medzi novembrom a decembrom 1972) je záznamom turné usporiadaného po prijatí Whita do Yes.
Tales from Topographic Oceans je názov dvojalbumu z roku 1973 na ktorom sa dokopy nachádzajú 4 piesne, každá dlhá cez 20 minút. Kritika prijala toto album zmiešane, no komerčne bolo ohromne úspešné. V Amerike dosiahlo 6. pozíciu v rebríčkoch. Wakeman však nebol s albumom spokojný a do dnešného dňa je k nemu veľmi kritický. Toto bol jeden z faktorov, ktoré ho presvedčili aby kapelu opustil. Urobil tak na konci turné roku 1974.
Patrick Moraz, švajčiarsky hráč na klávesy bol oslovený aby s kapelou nahral ďalší radový album. Ten vyšiel roku 1974 a niesol názov Relayer. Skupina pokračovala v tradícii písania dlhých skladieb z čoho vzišla kompozícia „The Gates of Delirium“ inširovanú Tolstého dielom Vojna a Mier. Celkovo sa na albume nachádzajú 3 piesne. Táto náhravka sa považuje za jednu najtvrdších v histórii kapely.
1976 – 1979
[upraviť | upraviť zdroj]Po prestávke v roku 1976, Yes nahrávajú nový, mnohými fanúšikmi vysoko hodnotený album nazvaný Going for the One. Počas nahrávania bol Moraz nahradený staronovým hráčom Rickom Wakemanom. Skladby na albume sú relatívne krátke až na epickú 15 minútovú stopu „Awaken“, snáď najlepšiu skladbu, akú kedy Yes zložili. Je to éterický vesmírny epos, vrchol tvorby Yes, krehkosť a sila zároveň…. Ďalším diamantom na albume je skladba Chrisa Squirea "Parallels". Skladbe výrazne dominuje organ Ricka Wakemana, ktorý bol originálne nahrávaný v kostole Sv. Martina vo Vevey a bol následne v štúdiu domixovaný k ostatným nástrojom. Je to gigantický našlapaný song v strede s výbornou sólovou pasážou v kombinácii elektrickej gitary Steve Howea a už spomínaneho organu Wakemana! Takisto je to prvý album, ktorý po dlhej dobe neobsahuje dizajn od Rogera Deana ale od firmy Hipgnosis.
Tormato, album vydané v roku 1978 nebolo veľkým komerčným úspechom aj z dôvodu najväčšiemu vrcholu punkovej éry v Británii, a kapele už zjavne dochádzal dych tvorivosti, nájdeme tam sviežu úvodnú skladbu Future Times, hit Dont Kill The Whale, krásnu baladičku Onward a song, ktorý najviac vystihuje Yes – On The Silent Wings Of Freedom. Zvuk kapely sa však výrazne menil spolu s jej imidžom. Wakeman experimentoval s novými nástrojmi ako birotron, kým Squire skúšal rôzne harmonizéry a mu-tron pedále. No napriek veľkej kritike sa albumu podarilo získať platinovú dosku. Turné však bolo úspešné v priebehu rokov 1978/1979. Na konci roku 1979 však kapela utrpela stratu keď spolu so spevákom Andersonom odchádza aj Wakeman. Vzrastajúca frustrácia členov kapely si vybrala svoju daň. Kapely podobného smerovania ako Yes, boli označované za dinosuarov (vyhynutý druh) a treba tiež povedať, že všetci členovia kapely boli (a stále sú) silné individuality, spolupráca často škrípala a pri tvorbe albumov sa neraz riadne iskrilo…
Yes v štýle New Wave
[upraviť | upraviť zdroj]Geoffrey Downes a spevák Trevor Horn (duo z The Buggles) boli na odporúčania manažéra Briana Laneho pozvaní do kapely aby pomohli s produkciou na novom albumu. Na ich prekvapenie boli do kapely prizvaní ako plnohodnotní členovia. Z tejto spolupráce sa neskôr v roku 1980 zrodilo album Drama, ktoré predstavuje viac ťažší a hutnejší zvuk ako za spolupráce s Andersonom v predošlých rockoch.
Po vydaní sa naplánovalo severoamerické turné, na ktorom sa ukázalo že Horn zvláda spev nového materiálu dobre, no s klasickými Yes skladbami má značné problémy. Po turné sa zvažoval ďalší krok kapely. To viedlo k úsudku, že každý by sa mal vydať vlastnou cestou a Yes by tým pádom zaniklo. V marci 1981 manažment Yes definitívne oznámil že kapela ďalej neexistuje. Boli vydané ešte posledné dva albumy ako symbol ukončenia kariéry skupiny: živý album Yesshows a kompilácia Classic Yes.
80. roky – zostava „Yes West“
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Oživenie Yes prichádza roku 1983 keď sa Squire a White skontaktovali s Trevorom Rabinom, juhoafrickým gitaristom, ktorý súhlasil a začal spolupracovať na novom materiáli. Zostavu doplnil originálny klávesák Tony Kaye. Squire pustil niektoré nové nahrávky Andersonovi, ktorý súhlasil s tým, že by naspieval vokály. Pod názvom Yes bolo oficiálne oznámený comeback kapely.
Výsledok prichádza už v roku 1983 – album 90125, ktorý predstavuje úplnú zmenu štýlu z dlhých prog-rockových piesní na kratšie popovejšie kompozície ale s hardrockovou Rabinovou gitarou. Albumu sa predalo vyše 6 miliónov kópií a zostáva komerčne najúspešnejším počinom kapely. Takisto hit „Owner of a Lonely Heart“ sa stal #1 v hlavných, R&B a dokonca aj v disco rebríčkoch. Nasledovalo podporné turné “90125 Tour”, ktoré sa ukázalo ako extrémne úspešné.
V roku 1986, Yes začalo nahrávanie druhého albumu v zostave White-Squire-Rabin-Anderson-Kaye. Ale spory medzi producentom Hornom a Rabinom pozdržali výrobu a tak až v roku 1987 vychádza nova nahrávka pod názvom Big Generator. Predalo sa jej 2 milióny kusov a obsahuje hity ako “Rhythm of Love” alebo „Shoot High, Aim Low“. Turné 1988 bolo zakončené koncertom v Madison Square Garden v New Yorku.
90. roky
[upraviť | upraviť zdroj]V priebehu 90. rokov sa uskutočnili mnohé projekty. Sformovala sa kapela ABWH (Anderson Bruford Wakeman Howe), ktorá však neskôr spolu s Yes (Squire, White, Kaye, Rabin a aj Anderson) vytvorili album Union. Ďalší projekt mal názov Symphonic Music of Yes, ktorý prezentoval skladby Yes v orchestrálnom podaní. Album Talk vydaný roku 1994 bol nahraný celý digitálne a obsahoval skladby poňaté v klasickom Yes štýle než ako z 90125 éry. Projekt Keys To Ascension boli 3 koncerty v San Luis Obispo z roku 1996. Vystúpenia boli nahraté a vydané ako živý album a aj ako DVD.
Nové album Open Your Eyes kapela vydáva v roku 1997, ktorý bol vydaný vo vydavateľstve Beyond Music. Yes mali v tomto labeli väčšie slovo čo sa týkalo balení, dizajnu a názvov ich budúcich diel. Ku kapele sa neskôr po vydaní pridáva ruský hráč na klávesy Igor Koroshev s ktorým sa nahral nasledujúci album The Ladder. Bol vydaný roku 1999 a obsahujúc Koroshevove neo-klasické klávesy a Whiteovo experimentovanie s World music sa radí medzi fanúšikmi ospevovaný počin pripomínajúci zvuk Yes zo 70. rokov.
Magnification a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Rok 2000 sa nesie pre kapelu v znamení nahrávky Magnification ktorá je zvláštna v tom, že sa na nej nepodielal žiadny klávesák ale kapela požiadala 60 členný orchester na čele so známym producentom Larrym Groupéom, ktorý do piesní doplnil všetok aranžmán. V nasledujúcom období sa podnikli viaceré väčšie projekty ako je napríklad Symphonic Live koncert s orchestrom alebo vystúpenie Live In Montreux 2003. Vydalo sa taktiež mnoho kompilácii ako The Ultimate Yes: 35th Anniversary Collection alebo Essentially Yes.
V súčasnosti kapela pracuje a aktívne koncertuje po dlhej 4-ročnej prestávke od roku 2004 v zostave Chris Squire, Steve Howe, Alan White, Oliver Wakeman, syn Ricka Wakemana a Benoît David, kanadský spevák. Na ich "In the Present Tour" sa predstavili prvýkrát aj na Slovensku a to konkrétne 31. októbra 2009 v Bratislave.