Zámok Schernberg

Zámok Schernberg je zámok neďaleko mestečka Schwarzach im Pongau v Rakúsku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne jednoduchá pevnosť Schernberg pozostávala spočiatku len z jednej veže. Prvá písomná zmienka je už z 12. storočia. V roku 1370 bola veža vrátane k nej patriacich majetkov predaná rodine Graf von Schernberg.

Po prestavaní veže na zámok v roku 1526 jeho veľkú časť zničil požiar. V roku 1542 začal Christopf Graf s jeho obnovou, ktorú ukončili v roku 1550 jeho synovia.

V roku 1845 chátrajúci zámok po mnohých zmenách majiteľov kúpil arcibiskup Friedrich von Schwarzenberg. Po renovácii a prestavbe, potrebnej pre využívanie zámku ako domova pre postihnutých a starých ľudí, ho arcibiskup odovzdal Rádu milosrdných sestier s výslovnou požiadavkou, aby táto budova slúžila vždy tomuto účelu. V roku 1846 začalo 5 sestier rádu s opaterou dvadsiatich postihnutých. K zámku patrila aj poľnohospodárska pôda, ktorú obhospodarovali zdravotne postihnutí, ale fyzicky schopní obyvatelia domova. Tak mohol domov pokrývať svoje potreby z veľkej časti vlastnými produktmi. Produkty z vlastných zdrojov umožnili sestrám rádu a 140 obyvateľom domova prežiť aj obdobie 1. svetovej vojny (1914-1918) keď nemali žiadnu inú podporu.

V rokoch 1940 a 1941 sa sestra Anna Bertha Königsegg odvážne zastala a bojovala za zdravotne postihnutých, aby ich ochránila pred krutou smrťou. Napriek tomu bolo 151 obyvateľov domova násilne odvlečených na zámok Hartheim v Alkovene, kde boli zavraždení. ^[1] Len málo sa ich stihlo zachrániť útekom do lesa. Anna Bertha bola pre svoje postoje dvakrát uväznená a neskôr vykázaná z krajiny. Zámok bol Rádu milosrdných sestier vyvlastnený, ale mohli v ňom naďalej bývať. Zriadili tu francúzsky tábor a nasťahovali sa sem aj utečenci z Rumunska a Bieloruska.

Po zrušení vyvlastnenia dostali sestry zámok späť do svojho vlastníctva. Boli však nutné rozsiahle opravy, kým sa mohli nasťahovať noví obyvatelia. V roku 1975 bola rekonštrukcia a prístavba ukončená. Až do tohto obdobia boli obyvatelia domova, či útulku opatrovaní výhradne duchovnými sestrami. Dnes sú tu väčšinou zamestnaní „svetskí“ pracovníci.