Zachariášov chválospev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Zachariašov chválospev alebo aj Benediktus je druhým chválospevom v Evanjeliu podľa Lukáša (Lk 1, 68-79). Predniesol ho v prorockom duchu[1] Zachariáš - otec sv. Jána Krstiteľa, po tom, čo sa mu rozviazal jazyk[2]. Onemel totiž, počas prinášania kadidlovej obety v Jeruzalemskom chráme, kedy sa mu zjavil archanjel Gabriel a zvestoval mu, že sa mu z neplodnej manželky v pokročilom veku narodí syn, ktorý bude "prorokom Najvyššieho" - Božieho Syna Ježiša. Zachariáš sa zdráhal uveriť anjelovym slovám, preto na dôkaz onemel.

Znenie chválospevu[upraviť | upraviť kód]

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,

lebo navštívil a vykúpil svoj ľud.

A vzbudil nám mocného Spasiteľa,

z rodu Dávida - svojho služobníka.

Ako odpradávna hovoril, ústami svojich svätých prorokov,

že nás oslobodí od našich nepriateľov

a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

Preukázal milosrdenstvo našim otcom

a pamätá na svoju svätú zmluvu,

na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi,

že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,

aby sme mu bez strachu slúžili,

vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou,

po všetky dni nášho života.


A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho,

pôjdeš pred Tvárou Pána, pripravíš mu cestu

a poučíš jeho ľud o spáse,

že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.

Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi

a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,

a naše kroky upriami na cestu pokoja. [3]

Modlitba[upraviť | upraviť kód]

Katolícka Cirkev používa tento chválospev ako modlitbu, ktorá je súčasťou liturgie hodín - breviára

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]