Zeemanov jav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zeemanov jav je rozštiepenie spektrálnych čiar na niekoľko zložiek vplyvom magnetického poľa, v ktorom sa nachádza zdroj žiarenia.[1] Je podmienený možnými orientáciami magnetického momentu viazaného s mechanickým momentom atómu. Veľkosť rozštiepenia vzrastá s intenzitou magnetického poľa. Zeemanov jav umožňuje z meraní polohy rozštiepených spektrálnych čiar určovať veľkosť a smer magnetických polí (napríklad v slnečných škvrnách a v magnetických hviezdach). Jav objavil Pieter Zeeman v roku 1896.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2016, roč. 50, čís. 1, s. 30. Dostupné online [cit. 2017-07-04]. ISSN 0023-5202.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.