Preskočiť na obsah

Zoľnik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zoľnik (rus. зольникzoľnik) je ruský odborný termín pre mohylový násyp popola, hliny a kultových pozostatkov s priemerom 10 – 40 m a výškou až 2 m, spravidla pokladaný za kultové miesto. Zoľniky patria k charakteristickým znakom belogrudovskej kultúry. Ich výskyt sa viaže k strednému Dnepru cez Moldavsko až po OlténiuRumunsku.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. zoľniky. In: NOVOTNÝ, Bohuslav a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1986, s. 1008.