Zodpovedná ťažba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zodpovedná ťažba je snaha o bezpečné pracovné podmienky v baniach a nízke dopady ťažby na životné prostredie, aj možnosť pre jednotlivé bane prezentovať sa ako ekologicky a sociálne zodpovedné firmy. Výraz „Zodpovedná ťažba“ bol po prvýkrát použitý Raninelom Senanayakom a Brianom Hillom.

Potreba certifikácie zlata[upraviť | upraviť zdroj]

Pre chudobné komunity v Latinskej Amerike, Juhovýchodnej Ázii a Afrike idú hlavné zdroje príjmov z ťažby zlata. 85 % objemu zlata je ťažených vo veľkých baniach, ktoré podliehajú štandardom národným aj nadnárodným. Ostatných 15 % ťažobnej produkcie je nekontrolovaných. V týchto menších baniach však pracuje 10 miliónov ľudí, teda 90 % z celosvetového počtu baníkov. V týchto baniach nie sú kontrolované pracovné podmienky baníkov, ani ekologické dopady ťažby zlata. Baníci tu často ťažia zlato z nerastov ručne a k opracovaniu zlata používajú ortuť, ktorá je nebezpečná pre nich aj pre životné prostredie.[1]

Iniciatívy pre certifikáciu baní[upraviť | upraviť zdroj]

Proti nevyhovujúcim pracovným podmienkam baníkov vystupujú hlavne neziskové organizácie, ktoré sa orientujú práve na zodpovednú ťažbu.

Aliancia pre zodpovednú ťažbu[upraviť | upraviť zdroj]

Aliancia pre zodpovednú ťažbu (Alliance for Responsible Mining – ARM) je celosvetovou inštitúciou, ktorá bola založená v roku 2004. Jej cieľom je vytvoriť štandardy pre zodpovednú ťažbu a primäť ťažobné bane, aby prijali certifikácie, ktoré budú zaručovať dodržovanie štandardov. Bane, ktoré sa pre certifikáciu rozhodnú, potom finančne podporuje, aby mohli rozvíjať svoje podnikanie a zlepšovať pracovné podmienky svojich baníkov.[2]

Iniciatíva záruky zodpovednej ťažby[upraviť | upraviť zdroj]

Iniciatíva záruky zodpovednej ťažby (Initiative for Responsible Mining Assurance – IRMA) vznikla v roku 2006 vo Vancouveri a jej najvyšším orgánom je Riadiaci výbor, ktorý tvoria zástupcovia ťažobných spoločností, vlády, neziskových organizácií a ďalšie subjekty, ktoré sa pohybujú na trhu so zlatom. Ich cieľom je viesť dialóg medzi zainteresovanými stranami, aby vznikol kompromis medzi potrebami ťažobných spoločností, baníkov a verejnosti.[3]

Podpora certifikovaného zlata[upraviť | upraviť zdroj]

Chopard[upraviť | upraviť zdroj]

Švajčiarsky výrobca šperkov a hodiniek je významným propagátorom ARM. Finančne podporuje ťažobné bane v Kolumbii a Bolívii, aby mohli prijať certifikáciu ARM. Spoločnosť vyrába produkty zo zlata dodávaného certifikovanými baňami a potom ich prezentuje na svetovo významných a mediálne sledovaných akciách, ako napríklad filmový festival v Cannes.

Microsoft[upraviť | upraviť zdroj]

Microsoft finančne podporuje ARM. Financie spoločnosti pomáhajú šíriť povedomie o aktivitách a cieľoch ARM, rovnako ako pokrývajú náklady, ktoré bane s certifikáciou majú. Zároveň v spolupráci s ARM využívajú certifikované zlato pri konštrukcii vlastných výrobkov.[4]

Samlerhuset Group BV[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina Samlerhuset Group BV, ktorá má po celej Európe sieť distribútorov pamätných mincí a medailí a v Slovenskej republike je zastúpená spoločnosťou Národná Pokladnica, v spolupráci s ARM vytvorila medailu pre laureátov Nobelovej ceny za mier za rok 2015. Spojenie certifikovaného zlata s posolstvom Nobelovej ceny za mier zdôrazňuje dôležitosť zodpovedajúcich pracovných podmienok baníkov aj nutnosť udržateľného životného prostredia. Všetky spoločnosti patriace do skupiny Samlerhuset využívajú zlato od overených dodávateľov a recyklovaných zdrojov.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.dailymale.sk/articles/tienista-stranka-zlatych-sperkov_3710
  2. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-04-04]. Dostupné online. Archivované 2016-02-19 z originálu.
  3. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-04-04]. Dostupné online. Archivované 2016-03-06 z originálu.
  4. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-04-04]. Dostupné online. Archivované 2016-04-18 z originálu.
  5. http://pokladnica-minci.sk/medaila-nobelovej-ceny-za-mier-je-z-certifikovaneho-zlata/

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]