Zópyros z Atén
Zópyros (starogr. Ζώπυρος – Zópyros) bol olympijský víťaz v boxe v 4. storočí.[1]
Markos Aurelios Zópyros, syn aténskeho boxera, je podľa epigrafického nálezu publikovaného v roku 1997, posledným známym starovekým olympijským víťazom, ktorého na 291. hrách v roku 385 korunovali olivovým vencom, za víťazstvo dosiahnuté pravdepodobne v dorasteneckom boxe (záznam je poškodený a čítanie gréckeho [andr]ón je rovnako možné ako [paid]ón, t. j. mužov alebo chlapcov). Tento záznam tiež uvádza, že jeho brat Eukarpides bol v roku 381 olympijským víťazom v pankratiu.[2] V roku 394 olympijské hry, trvajúce už 1169 rokov,[3] ako „pohanský sviatok“ zakázal osobitným ediktom rímsky cisár Theodosius I.[4]
V Olympii sa box (pygmé) zaradil do programu na 23. hrách v roku 688 pred Kr. (dorastenecký v roku 616 pred Kr.).[5][6][7] Antický box mal voľnejšie pravidlá a bol tvrdší ako dnešný. Okrem držania súpera, hmatov a úderov na pohlavné orgány, rozhodcovia dovoľovali všetko. Zvíťazil ten, kto súpera zrazil na zem, takže ostal bezvládne ležať, alebo ten, ktorý súpera prinútil, aby sa vzdal. Keď zápas trval priveľmi dlho, rozhodcovia so súhlasom súperov nariadili tzv. klimax (vystupňovanie), vtedy sa žrebom určený boxer postavil pred svojho súpera a prijal jeho úder bez krytia, keď ho vydržal, zasadil úder za rovnakých podmienok súperovi. To sa opakovalo tak dlho, pokiaľ zo súboja nevzišiel víťaz.[8]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Peter Mauritsch, Antike Lebenswelten, str. 90.
- ↑ Mark Golden: Sport in the ancient world from A to Z. Routledge, London u. a. 2004, ISBN 0-415-24881-7, S. 24
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 31.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 145.