Preskočiť na obsah

Ä

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ä je v poradí 3. písmeno slovenskej abecedy. Hláskuje sa ako široké e alebo a s dvomi bodkami/a s dvoma bodkami. Graficky sa značí ako písmeno A/a s dvomi bodkami (dierézou) a v slovenskom jazyku je to jediná samohláska, ktorá nemá dlhý ekvivalent. Tam, kde sa (zvlášť pri slovotvorbe) vyžaduje predĺženie, použije sa dvojhláska ia, napr. svätý → sviatok, mätiem → miasť, mäso → mias (tvar genitívu plurálu)… Vo vyššom štýle je riadna výslovnosť hlásky ä záväzná, v neutrálnom a nižšom štýle je nezvyčajná a hodnotí sa ako príznaková, nahrádza sa hláskou e (/ɛ/), prípadne a.[1]

Hláska ä sa môže vyskytovať iba po spoluhláskach b, m, p a v, napr. v týchto slovách (a ich tvarov):

  • po spoluhláske b:
    • bábätko
    • holúbä
    • rýbä
    • žriebä
  • po spoluhláske m:
    • mäkčeň
    • mäkký
    • mäso
    • mäta
    • pamäť
    • smäd
    • najmä
    • tvary slovesa miasť (mätiem, mätieš, mätie, mäť!…)
  • po spoluhláske p:
    • opäť
    • päsť
    • päta
    • päť
    • rozopäť
    • späť
    • opätok
  • po spoluhláske v:
    • deväť
    • hovädzie
    • nevädza
    • rukoväť
    • sôvä
    • svätý
    • väčší
    • vädnúť
    • záväzok
    • väzeň

V iných jazykoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Toto písmeno sa nachádza napríklad v estónskej, fínskej, nemeckej, švédskej či turkménskej abecede. Vo väčšine jazykov označuje predné otvorenejšie samohlásky, najčastejšie /ɛ/ alebo /æ/.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KRÁĽ, Ábel. Pravidlá slovenskej výslovnosti. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. 626 s. ISBN 80-08-00305-7. S. 54 – 55, 102 – 103.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ä
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo ä