Émilie du Châtelet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Émilie du Châtelet
francúzska matematička, fyzička,
filozofka a osvietenkyňa
Émilie du Châtelet
Narodenie17. december 1706
Paríž, Francúzsko
Úmrtie10. september 1749 (42 rokov)
Lunéville, Francúzsko
RodičiaLouis Nicolas le Tonnelier de Breteuil, Gabrielle Anne de Froullay
Manželmarkíz Florent-Claude du Chastellet-Lomont (1725 -)
PartnerJean François de Saint-Lambert
Deti4
PodpisÉmilie du Châtelet, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Émilie du Châtelet
Dissertation sur la Nature et la Propagation du feu (1744)

Gabrielle Émilie Le Tonnelier de Breteuil, markíza du Châtelet (* 17. december 1706, Paríž, Francúzsko – † 10. september 1749, Lunéville) bola francúzska matematička, fyzička, filozofka a osvietenkyňa.

Najvýznamnejšie sú jej práce fyzikálne (Institutions de physique), jej poňatie kinetickej energie podľa niektorých komentátorov anticipuje relativistické poňatie Einsteinove.[1] V práci Dissertation sur la nature et la propagation du feu predpovedala infračervené žiarenie.

Do francúzštiny preložila Newtonov spis Principia Mathematica i Bájku o včelách Bernarda Mandevilla v predslove ktorej podporavala vzdelávanie žien.

Napísala tiež filozofický spis Discours sur le bonheur, ktorý sa tiež zameriaval na ženskú otázku. Vo svojich prácach oponovala Johnovi Locke. Venovala sa tiež výkladu Biblie (Examen de la Genèse, Examen des Livres du Nouveau Testament).

Bola tiež známa ako milenka filozofa Voltaira.[2] Ten žil nejaký čas na jej vidieckom sídle v Cirey-sur-Blaise v jej priazni (za súhlasu tolerantného manžela markíza Florent-Claude du Chastellet-Lomonta).[3] S Voltaireom aj spoločne vedecky pracovali. Voltaire o nej v liste Fridrichovi II. Veľkému napísal, že je "veľkým mužom, ktorý má jedinú vadu - že je ženou". Mala však aj iných milencov, s tým posledným, básnikom Jeanom Françoisom de Saint-Lambertom, otehotnela a niekoľko dní po pôrode zomrela, pravdepodobne na horúčku šestonedieľok.

Fínska skladateľka Kaija Saariaho o nej napísala operu Émilie.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.pbs.org/wgbh/nova/physics/ancestors-einstein.html
  2. Bodanis, David (2006). Passionate Minds: The Great Love Affair of the Enlightenment. New York: Crown. ISBN 0-307-23720-6.
  3. http://www.smithsonianmag.com/science-nature/ten-historic-female-scientists-you-should-know-84028788/? no-ist
  4. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-01-21]. Dostupné online. Archivované 2013-02-26 z originálu.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hamel, Frank (1910). An Eighteenth Century Marquise: A Study of Émilie Du Châtelet and Her Times. London: Stanley Paul and Company.
  • Hagengruber, Ruth (ed) (2011). Emilie du Chatelet between Leibniz and Newton. Springer. ISBN 978-94-007-2074-9.
  • Mitford, Nancy (1999). Voltaire in Love. New York: Carroll and Graff. ISBN 0-7867-0641-4.
  • Zinsser, Judith (2006). Dame d'Esprit: A Biography of the Marquise du Chatelet. New York: Viking. ISBN 0-670-03800-8 online review.
  • Zinsser, Judith and Hayes, Julie, (eds) (2006). Emelie du Chatelet: Rewriting Enlightenment Philosophy and Science. Oxford: Voltaire Foundation. ISBN 0-7294-0872-8.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Émilie du Châtelet na českej Wikipédii.