Zobrazenie zdroja stránky Čierne more

[[Súbor:Black-Sea-NASA.jpg|thumb|right|Satelitná snímka Čierneho mora ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]])]]

'''Čierne more''' je vnútropevninské [[more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Zaberá plochu 423 000 km²<ref name="Nikishin et al. 2003">Nikishin, A.M., Korotaev, M.V., Ershov, A.V., Brunet, M.F., 2003: [http://www.sciencedirect.com/science?_ob=MImg&_imagekey=B6V6X-473FW78-2-H&_cdi=5826&_user=5677561&_orig=search&_coverDate=02%2F10%2F2003&_sk=998439998&view=c&wchp=dGLbVlW-zSkWb&md5=b5f4e4d74e22f91799bb20b392530ab7&ie=/sdarticle.pdf ''The Black Sea basin: tectonic history and Neogene–Quaternary rapid subsidence modelling.''] Sedimentary Geology, 156, s. 149–168</ref> a jeho maximálna hĺbka je približne 2 210 m. 70% plochy Čierneho mora sa nachádza pod úrovňou [[šelf]]u.<ref name="Okay et al, 1994">Okay, A.I., Sengőr, A.M.C., Gőrűr, N., 1994: ''Kinematic history of the opening of the Black Sea and its effect on the surrounding regions.'' Geology 22, s. 267–270</ref> Priemerná teplota vody v [[Zima|zime]] je 6 – 8&nbsp;°C, v [[Leto|lete]] 25&nbsp;°C; priemerná [[salinita|slanosť]] je okolo 18 promile. More sa vyznačuje stratifikovaným vodným stĺpcom s anoxickou zónou bez života, od ktorej sa odvodzuje aj jeho názov. Súčasťou je aj menšie, extrémne plytké (do 10 m) [[Azovské more]].

== Geografia ==
Na západnom pobreží Čierneho mora leží [[Rumunsko]] a [[Bulharsko]], na severnom pobreží [[Ukrajina]] a [[Rusko]], na severovýchodnom pobreží [[Abcházsko]], na východnom pobreží [[Gruzínsko]] ([[Kolchida]]), na južnom pobreží [[Turecko]]. So [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] ho spája prieliv [[Bospor]], [[Marmarské more]] a [[Dardanely]]. Má podpriemernú salinitu, najmä kvôli prítoku veľkých riek ako je [[Dneper]] a [[Dunaj]].

== Geológia ==
Čierne more je tvorené dvoma [[Sedimentačná panva|panvami]] oddelenými [[stredočiernomorský chrbát|stredočiernomorským chrbtom]] ([[andrusovov chrbát (Čierne more)|andrusovov]] a [[archangelského chrbát]]). Obe sú pravdepodobne [[zaoblúková panva|zaoblúkové panvy]], západná s možnou [[oceánska kôra|oceánskou]] a východná s extrémne stenčenou [[Kontinentálna zemská kôra|kontinentálnou kôrou]]<ref name="Nikishin et al. 2001">Nikishin, A.M., Ziegler, P.A., Panov, D.I., Nazarevich, B.P., Brunet, M.F., Stephenson, R.A., Bolotov, S.N., Korotaev, M.V., Tikhomirov, P.L., 2001: Mesozoic and Cainozoic evolution of the Scythian Platform-Black Sea-Caucasus domain. In: Ziegler, P.A., Cavazza, W., Robertson, A.H.F., Crasquin-Soleau, S. (Editors): ''Peri-Tethys Memoir 6: Peri-Tethyan Rift/Wrench Basins and Passive Margins.'' Mémoires du Muséum national d’Histoire naturelle, Paris, vol. 186, s. 295– 346.</ref>. Charakter ich kôry je však problematický, pretože veľké objemy postriftových sedimentov neumožňujú jej priame pozorovanie a sťažujú i aplikáciu geofyzikálnych princípov jej sledovania. Východnú panvu oddeľuje od predhlbne Veľkého Kaukazu tzv. [[šatského chrbát]].

Vznikli rozpadom albského [[vulkanický oblúk|vulkanického oblúka]], ktorý narastal nad na sever sa ponárajúcou [[Subdukčná zóna|subdkučnou zónou]] oceánu [[Tethys]] ([[Paleotethys]] a [[Neotethys]]). Presné načasovanie vzniku Čierneho mora je dodnes predmetom diskusií. [[Rozchádzanie oceánskeho dna|Rozchádzanie]] oceánskeho dna západnej časti bazénu sa začalo zrejme počas počas [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] ([[cenoman]]u) a skončilo sa v [[paleocén]]e<ref name="Robinson et al. 1996">Robinson, A.G., Rudat, J.H., Banks, C.J., Wiles, R.L.F., 1996: [http://www.sciencedirect.com/science?_ob=MImg&_imagekey=B6V9Y-3Y2FT95-P-1&_cdi=5911&_user=5677561&_orig=search&_coverDate=03%2F31%2F1996&_sk=999869997&view=c&wchp=dGLzVtz-zSkzS&md5=f6397167dabb83eea0f0b7af3bdda940&ie=/sdarticle.pdf ''Petroleum geology of the Black Sea.''] Marine and Petroleum Geology, 13, s. 195 – 223</ref>. Počas tohto riftingu došlo k oddeleniu istanbulskej zóny od odeského šelfu.

Čiernomoská panva sa vyvinula severne od Pontidsko-kaukazského vulkanického oblúku, ktoré oddelila od [[Moeská platforma|Moeskej]] a [[Skýtska platforma|Skýtskej platformy]] a [[Krymské vrchy|Krymských vrchov]] pozdĺž stredočiernomorského zlomu, ktorý vykazoval znaky ľavostranného [[smerný posun|smerného posunu]] a pravostranného posunu pozdĺž západočiernomorského zlomu, pri okraji Moeskej platformy.

Pokračujúca kolízia [[Eurázijská platňa|Eurázijskej]] a [[Africká platňa|Africkej platne]] a západný únik [[Anatólsky blok|Anatólskeho bloku]] pozdĺž [[severoanatólsky zlom|severoanatólskeho zlomu]] a [[Východoanatólsky zlom|východoanatólskeho zlomu]] diktuje súčasný tektonický režim, ktorý spôsobuje subsidenciu Čierneho mora ako aj výraznú vulkanickú aktivitu v oblasti Anatólie. Tieto procesy majú za následok periodickú izoláciu Čierneho mora od svetového oceánu.

Hrúbka [[sediment]]ov (kriedového až [[holocén]]neho veku) na dne Čierneho mora dosahuje na najhlbších miestach 13-14 km<ref name="Okay et al, 1994"/>. V hĺbke asi 200 m sa nachádza hranica medzi vrchnou časťou vodného stĺpca s vodou plne nasýtenou kyslíkom a pomerne nízkou salinitou, a spodnou vrstvou s nízkym obsahom kyslíka a vysokým obsahom síranov.

=== Ložisková geológia ===
Oblasť Čierneho mora hraničí s významnými [[ropa|ropo]]- a [[zemný plyn|plynonosnými]] oblasťami. Na severovýchode je to [[Indolokubáňska panva]], na západe predpolie [[Východné Karpaty|Východných Karpát]] a [[Moeská platforma]]. V súčasnosti prebieha v oblasti čiernomorského [[šelf]]u vyhľadávanie ložísk uhľovodíkov<ref name="Robinson et al. 1996"/>. Čierne more a jeho blízke okolie má vysoký potenciál ťažby týchto surovín.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Black Sea}}

== Externé odkazy ==
* [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok

{{Atlantický oceán}}

[[Kategória:Čierne more| ]]
[[Kategória:Moria Atlantického oceánu|Cierne more]]