Monoclonius: Rozdiel medzi revíziami
z en |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 23: | Riadok 23: | ||
{{bezzdroja}} |
{{bezzdroja}} |
||
Zadný okraj lebky vybiehal v zvláštný kostený golier, vzniknutý predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku 2,60 m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi zrejme vlieklo po zemi. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomumií, pripomínala [[nosorožec|nosorožiu]], bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar. Monoclonius bol typickým suchozemským [[bylinožravce|bylinožravcom]], ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Monoclonius žil v [[druhohory|druhohorách]], v mladšom období doby [[krieda (geologické obdobie)|kriedovej]], pred 70 až 80 miliónmi rokov. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti [[USA|Spojených štátov amerických]] a v južnej časti [[Kanada|Kanady]]. |
Zadný okraj lebky vybiehal v zvláštný kostený golier, vzniknutý predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku 2,60 m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi zrejme vlieklo po zemi. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomumií, pripomínala [[nosorožec|nosorožiu]], bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar. Monoclonius bol typickým suchozemským [[bylinožravce|bylinožravcom]], ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Monoclonius žil v [[druhohory|druhohorách]], v mladšom období doby [[krieda (geologické obdobie)|kriedovej]], pred 70 až 80 miliónmi rokov. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti [[USA|Spojených štátov amerických]] a v južnej časti [[Kanada|Kanady]]. |
||
[[Kategória:Prehistorické plazy]] |
|||
[[Kategória:Ceratopsidae]] |
|||
[[ca:Monoclonius]] |
[[ca:Monoclonius]] |
||
Verzia z 20:55, 29. september 2007
Monoclonius (doslova "jednorožec") je rod z čeľade Ceratopsidae. Meno dostal podľa jedného mohutného rohu, ktorý sedel na nosných kostiach. V súčasnosti zahŕňa jediný druh Monoclonius crassus Cope 1876.
Preradené druhy
V minulosti zahŕňal rod Monoclonius aj druhy dnes preradené do iných rodov, a to takto:
- M. albertensis (Lambe, 1913/Leahy, 1987) - dnes Styracosaurus albertensis.
- M. apertus (Lambe, 1904/Kuhn, 1964) - dnes Centrosaurus apertus.
- M. belli (Lambe, 1902) - dnes Chasmosaurus belli.
- M. canadensis (Lambe, 1902) - dnes Chasmosaurus canadensis.
- M. cutleri (Brown, 1917)- dnes Centrosaurus apertus.
- M. dawsoni (Lambe, 1902; vrátane Brachyceratops dawsoni a Centrosaurus dawsoni) - dnes Centrosaurus apertus.
- M. fissus (Cope, 1889) - nomen nudum.
- M. flexus (Brown, 1914) - dnes Centrosaurus apertus.
- M. longirostris (Sternberg, 1940/Kuhn, 1964) - dnes Centrosaurus apertus.
- M. lowei (Sternberg, 1940) - ? Brachyceratops.
- M. montanensis (Gilmore, 1914) - dnes Brachyceratops montanensis.
- M. nasicornis (Brown, 1917) - dnes časť Centrosaurus apertus a časť Styracosaurus albertensis (podľa Dodsona samica Styracosaura)
- M. recurvicornis (Cope, 1889) - nomen nudum dnes Ceratops recurvicornis.
- M. sphenoceras (Cope, 1890) - nomen nudum, zahŕňa druhy Agathaumas sphenoceras, A. monoclonius a Styracosaurus sphenoceras).
Poznávacie znaky
Šablóna:Bezzdroja Zadný okraj lebky vybiehal v zvláštný kostený golier, vzniknutý predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku 2,60 m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi zrejme vlieklo po zemi. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomumií, pripomínala nosorožiu, bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar. Monoclonius bol typickým suchozemským bylinožravcom, ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Monoclonius žil v druhohorách, v mladšom období doby kriedovej, pred 70 až 80 miliónmi rokov. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti Spojených štátov amerických a v južnej časti Kanady.