Lidové noviny: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
formální opravy + foto z českej verzie |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Praha, Anděl, Sídlo MF a LN II.JPG|right|thumb|Budova Lidových novin a MF Dnes v Prahe]] |
|||
'''Lidové noviny''' sú český denník založený v roku [[1893]] v [[Brno|Brne]], v ktorom publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal denník vychádzať a po komunistickom prevrate bolo vydávanie denníku nakoniec v roku [[1952]] zastavené. V roku [[1987]] bolo vydávanie obnovené ilegálne a v roku [[1989]] legálne. |
'''Lidové noviny''' sú český denník založený v roku [[1893]] v [[Brno|Brne]], v ktorom publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal denník vychádzať a po komunistickom prevrate bolo vydávanie denníku nakoniec v roku [[1952]] zastavené. V roku [[1987]] bolo vydávanie obnovené ilegálne a v roku [[1989]] legálne. |
||
| Riadok 5: | Riadok 7: | ||
V roku [[1987]] titul Lidové noviny obnovila skupina [[disident|disidentov]], ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári [[1988]]. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku [[1990]] začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou [[Lidová demokracie|Lidovou demokracií]] (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky. |
V roku [[1987]] titul Lidové noviny obnovila skupina [[disident|disidentov]], ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári [[1988]]. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku [[1990]] začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou [[Lidová demokracie|Lidovou demokracií]] (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky. |
||
Denník |
Denník v súčasnoti patrí do koncernu Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft, mbH, vydavateľa denníku Rheinische Post, ktorý v Českej republike vydáva i denník [[Mladá fronta Dnes]]. |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 22:07, 8. december 2007
Lidové noviny sú český denník založený v roku 1893 v Brne, v ktorom publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal denník vychádzať a po komunistickom prevrate bolo vydávanie denníku nakoniec v roku 1952 zastavené. V roku 1987 bolo vydávanie obnovené ilegálne a v roku 1989 legálne.
Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v českej republike uverejňovali politickú karikatúru. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. Karel Čapek, Josef Čapek, Eduard Bass, Karel Poláček, Rudolf Těsnohlídek, Jiří Mahen, Jan Drda, Václav Řezáč, ale i prezidenti Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš.
V roku 1987 titul Lidové noviny obnovila skupina disidentov, ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári 1988. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku 1990 začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou Lidovou demokracií (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky.
Denník v súčasnoti patrí do koncernu Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft, mbH, vydavateľa denníku Rheinische Post, ktorý v Českej republike vydáva i denník Mladá fronta Dnes.
Externé odkazy
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |