Edsger Wybe Dijkstra: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: et:Edsger Wybe Dijkstra
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
d Odkaz na súbor Edsger_Dijkstra.jpg bol odstránený, pretože ho Bdk na Commons zmazal.
Riadok 1: Riadok 1:
{{75%}}
{{75%}}

[[Obrázok:Edsger Dijkstra.jpg|thumb|Edsger Dijkstra]]
'''Edsger Wybe Dijkstra''' (* [[11. máj]] [[1930]], [[Rotterdam]] – † [[6. august]] [[2002]], [[Nuenen]]) bol [[Holandsko|holandský]] [[informatika|informatik]].
'''Edsger Wybe Dijkstra''' (* [[11. máj]] [[1930]], [[Rotterdam]] – † [[6. august]] [[2002]], [[Nuenen]]) bol [[Holandsko|holandský]] [[informatika|informatik]].



Verzia z 21:05, 9. apríl 2008

Edsger Wybe Dijkstra (* 11. máj 1930, Rotterdam – † 6. august 2002, Nuenen) bol holandský informatik.

Život

Dijkstra vyštudoval teoretickú fyziku na University of Leiden. Začiatkom sedemdesiatych rokov pracoval ako výskumník v Burroughs Corporation. Pracoval v Eindhoven University of Technology v Holandsku a neskôr zastával funkciu Schlumberger Centennial Chair in Computer Sciences na University of Texas v Austine v USA. Odišiel do dôchodku v roku 2000.

Medzi jeho prínosy do informatiky patrí algoritmus hľadania najkratšej cesty, známy aj ako Dijkstrov algoritmus. V roku 1972 dostal Turingovu cenu.

Bol tiež známy svojim zlým mienením o príkaze GOTO pri programovaní, čo vyústilo v roku 1968 do článku Príkaz Go To je považovaný za škodlivý, čo bolo považované za veľký krok k všeobecnému zatrateniu príkazu GOTO a jeho efektívne nahradenie riadiacimi štruktúrami ako napr. slučka while. Známy názov dokumentu nebol Dijkstrovou prácou, ale nápadom Niklausa Wirtha, v tom čase redaktora Communications of the ACM. Dijkstra bol známym prívržencom ALGOLu 60 a pracoval v tíme, ktorý implementoval prvý kompilátor tohto jazyka. Dijkstra a Jaap Zonneveld, ktorí spolupracovali na kompilátore sa dohodli, že sa neoholia, kým ho nedokončia. Zonneveld si nakoniec bradu oholil, Dijkstra si ju ponechal do smrti.

Od sedemdesiatych rokov bola v centre záujmu Dijkstru formálna verifikácia. Prevládal názor, že by mal byť najprv napísaný program a potom poskytnutý matematický dôkaz správnosti. Dijkstra namietal, že výsledné dôkazy sú zdĺhavé a ťažkopádne, a že taký dôkaz neposkytuje pohľad na fungovanie algoritmu. Alternatívnou metódou je derivácia programu, „vyvíjať program a dôkaz ruku v ruke“. Začne sa matematickou špecifikáciou, čo by mal program robiť a použijú sa na ňu matematické transformácie, až sa pretaví do programu, ktorý je vykonateľný. Výsledný program je potom správny podľa konštrukcie. Mnoho z Dijkstrovej neskoršej práce sa týka spôsobov zjednodušenia dôkazu správnosti.

Dijkstra bol známy svojimi priamymi názormi na programovanie a zvykom dôsledného zostavovania rukopisov svojim atramentovým perom. Mnohé z jeho poznámok boli naskenované a sú sprístupnené online (pozri zdroje).

Po dlhom boji s rakovinou zomrel v 6. augusta, 2002.

Citáty

  • "Otázka, či je počítač schopný premýšľať nie je zaujímavejšia, ako otázka, či vie ponorka plávať."

Pozri aj

Externé odkazy a zdroje