Turingova cena

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cena A. M. Turinga

Plastika Alana Turinga v Bletchley Parku od Stephena Kettla
Udeľované za trvalý technický prínos počítačovej komunite
Sponzor Google
Krajina USA
Udeľuje Association for Computing Machinery
Cena 1 000 000 USD
Prvý ročník 1966
Posledný ročník 2016
Web stránka amturing.acm.org

Cena A. M. Turinga (angl. ACM A.M. Turing Award) je ocenenie, udeľované každoročne Asociáciou výpočtovej techniky (ACM) jednotlivcom za ich technický prínos počítačovej komunite. Prínos by mal mať trvalú a výraznú dôležitosť pre celý odbor. Väčšina ocenených osobností boli počítačoví vedci.

Cena je pomenovaná po Alanovi Mathisonovi Turingovi (1912 – 1954), britskom matematikovi, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej počítačovej vedy. Turingova cena sa niekedy označuje ako Nobelova cena informatiky, lebo je najdôležitejším ocenením v tomto odbore.

Do roku 2006 Turingovu cenu sponzorovala spoločnosť Intel vo výške 100 000 USD. V rokoch 2007 – 2013 cenu sponzorovali Intel a Google, jej výška bola 250 000 USD. Od roku 2014 je sponzorom Google a cena je vo výške 1 000 000 USD.[1]

Zoznam držiteľov [2][upraviť | upraviť zdroj]

Rok Držiteľ Prínos
1966 Alan Perlis pokročilé metódy programovania, tvorba prekladačov
1967 Maurice Wilkes ukladanie programov vnútorne, konkrétne v Electronic Delay Storage Automatic Calculator, práca ako používať programové knižnice
1968 Richard Hamming numerické metódy, systémy automatického kódovania, kódy pre detekciu a opravu chýb
1969 Marvin Minsky umelá inteligencia
1970 James H. Wilkinson numerická analýza, lineárna algebra, „spätná“ (reverzná) analýza chýb
1971 John McCarthy pokroky vo výskume umelej inteligencie
1972 Edsger Dijkstra veda a umenie programovacích jazykov (je významný spolutvorca ALGOLu a položil základy formálnych definícii programovacích jazykov)
1973 Charles Bachman databázové technológie
1974 Donald Knuth analýza algoritmov a návrh programovacích jazykov, spoluúčasť na knihách angl. The Art of Computer Programming
1975 Allen Newell a Herbert Simon umelá inteligencia, psychológia ľudského vnímania, spracovanie zoznamov
1976 Michael Oser Rabin a Dana Scott z práce Finite Automata and Their Decision Problem za ideu nedeterministické počítače
1977 John Backus vysokoúrovňové programovanie, formálne metódy špecifikácie programovacích jazykov (významne spolupracoval na FORTRANe)
1978 Robert Floyd metodológia tvorby účinného a spoľahlivého softvéru, rozvoj ďalších podkategórii počítačovej vedy: parsovanie, sémantiky programovacích jazykov, verifikácia, syntéza a analýza algoritmov
1979 Kenneth Iverson programovacie jazyky a matematická notácia, implementácia interaktívnych systémov, výukové využitie APL, teória a prax programovacích jazykov
1980 C. A. R. Hoare definícia a návrh programovacích jazykov
1981 Edgar Frank Codd systémy pre riadenie bázy dát, najmä relačná databáza
1982 Stephen Cook výpočtová zložitosť
1983 Ken Thompson a Dennis Ritchie všeobecná teória operačných systémov, implementácia operačného systému Unix
1984 Niklaus Wirth vývoj programovacích jazykov EULER, ALGOL-W, MODULA, Pascal
1985 Richard Karp teória algoritmov, najmä teória NP-úplnosti
1986 John Hopcroft a Robert Tarjan návrh a analýza algoritmov a dátových štruktúr
1987 John Cocke teória prekladačov, architektúra rozsiahlych systémov, vývoj počítačov typu RISC
1988 Ivan Sutherland počítačová grafika a nové vízie v nej, program Sketchpad ako programov na jednoduchšiu interakciu s počítačom
1989 William Kahan numerická analýza (ako expert na výpočty v pohyblivej desatinnej čiarke)
1990 Fernando Corbató CTSS a Multics na zdieľanie zdrojov a času vo výpočtových úlohách
1991 Robin Milner LCF, programovací jazyk ML, CCS ako teória súbežnosti
1992 Butler Lampson distribuované prostredia osobných počítačov
1993 Juris Hartmanis a Richard Stearns teória výpočtovej zložitosti
1994 Edward Feigenbaum a Raj Reddy rozsiahle systémy umelej inteligencie
1995 Manuel Blum teória výpočtovej zložitosti a jej aplikácia na kryptografiu a overovanie programov
1996 Amir Pnueli temporálna logika, overovanie (verifikácia) programov a systémov
1997 Douglas Engelbart interakcia človeka s počítačom
1998 James Gray databázy a transakčné operácie
1999 Frederick Brooks architektúra počítačov, operačné systémy, softvérové inžinierstvo
2000 Andrew Jao teória počítania vrátane generovania pseudonáhodných čísel, kryptografia a výpočtová zložitosť
2001 Ole-Johan Dahl a Kristen Nygaard objektovo orientované programovanie
2002 Ronald Rivest, Adi Šamir a Leonard Adleman šifrovanie s verejným kľúčom
2003 Alan Kay objektovo orientované programovanie, jazyk Smalltalk
2004 Vinton Cerf a Robert Kahn protokoly TCP/IP
2005 Peter Naur pokročilé metódy programovania, tvorba prekladačov, ALGOL 60
2006 Frances Allenová optimalizácia techník prekladačov a automatizované paralelné vykonávanie
2007 Edmund Clarke, Ernest Allen Emerson a Joseph Sifakis rola vo vývoji Model-checking, metódy verifikácie používanej v hardvérovom a softvérovom priemysle
2008 Barbara Liskovová príspevky k teórii programovacích jazykov, zvlášť súvisiace s abstrakciou dát, toleranciou chýb a distribuovanými výpočtami
2009 Charles Thacker vývoj prvého moderného osobného počítača (s pracovnou plochou a GUI) Xerox Alto
2010 Leslie Valiant prevratné príspevky v teórii algoritmov, vrátane teórie PAC učenia, zložitosti vyčíslenia a algebraických výpočtov a teórie paralelných a distribuovaných výpočtov
2011 Judea Pearl fundamentálne príspevky k rozvoju umelej inteligencie prostredníctvom rozvoja kalkulu pre pravdepodobnostné a kauzálne odvodzovanie
2012 Silvio Micali a Shafi Goldwasser práca v oblasti teórie zložitosti, ktorá položila základy modernej kryptografie a zavedenie nových efektívnych metód overovania matematických dôkazov v tejto oblasti
2013 Leslie Lamport fundamentálne príspevky v teórii a praxi distribuovaných výpočtov a konkurentných systémov
2014 Michael Stonebraker zásadný prínos k vývoju moderných databázových systémov
2015 Whitfield Diffie a Martin Hellman prínos k modernej kryptografii, ich prelomová práca „New Directions in Cryptography“ predstavila princípy asymetrickej kryptografie, ktorá tvorí základ najpoužívanejších súčasných internetových bezpečnostných protokolov
2016 Tim Berners-Lee vývoj hypertextového systému World Wide Web, protokolu HTTP a prvého webového prehliadača

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ACM's Turing Award Prize Raised to $1 Million [online]. New York : Association for Computing Machinery, 2014-11-13, [cit. 2017-07-01]. Dostupné online.
  2. Chronological listing of A. M. Turing award winners [online]. New York : Association for Computing Machinery, [cit. 2017-07-01]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Turing Award na anglickej Wikipédii.