Webový prehliadač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vývoj podielu webových prehliadačov

Webový prehliadač alebo webový prezerač alebo web browser (z angl.) je aplikačný softvér umožňujúci používateľovi zobrazenie a interakciu s HTML dokumentmi hosťovanými na webových serveroch alebo na lokálnom súborovom systéme. Medzi prehliadače dostupné pre PC patria napr.: Internet Explorer, Firefox, Opera, Google Chrome a Safari. Prehliadač je najčastejšie používaným druhom tzv. „používateľského agenta“ (user agent), t. j. klienta určitého internetového protokolu. Najrozsiahlejšia známa zbierka prepojených dokumentov je známa ako World Wide Web.

Protokoly a štandardy[upraviť | upraviť zdroj]

Prehliadače komunikujú s web servermi primárne pomocou HTTP (protokol na prenos hypertextu), ktorým sa prenášajú webstránky. HTTP umožňuje aj odosielanie informácií web serveru. V čase písania tohto článku je najpoužívanejšou verziou HTTP HTTP/1.0, ktorý je plne definovaný v RFC 2616. Na rozdiel od väčšiny prehliadačov ho napríklad Microsoft Internet Explorer plne nerešpektuje.

Stránky sú jednoznačne identifikované pomocou URL (uniform resource locator). Predstavuje adresu dokumentu a začína špecifikáciou protokolu, najčastejšie http:. Prehliadače zvyčajne podporujú rozličné protokoly ako ftp: FTP (protokol na prenos súborov), gopher: (Gopher) a https: HTTPS (verzia HTTP kryptovaná pomocou SSL).

Formát súboru dokumentu webstránky je zvyčajne HTML (značkový hypertextový jazyk) a identifikuje ho MIME typ obsahu. Väčšina prehliadačov natívne podporuje okrem HTML aj rôzne formáty ako obrázky (JPEG, PNG a GIF) a je možné túto podporu rozšíriť použitím pluginov. Kombinácia typu obsahu a protokolu umožňuje návrhárom vkladať do stránok obrázky, animácie, video, zvuk a streamované médiá alebo ich pomocou stránok sprístupniť.

Rané prehliadače podporovali iba veľmi jednoduchú verziu HTML. Rýchly vývoj proprietárnych prehliadačov v 90. rokoch 20. storočia viedol k rozmachu neštandardných dialektov HTML, čo malo za následok problémy s kompatibilitou. Hovoríme, že v tomto období prebiehali tzv. „vojny prehliadačov“. Moderné webové prehliadače ako Mozilla, Opera a Safari podporujú štandardizované HTML a XHTML (od verzie HTML 4.01), ktoré by sa malo zobrazovať rovnako na všetkých prehliadačoch. Internet Explorer nemá zatiaľ plnú podporu HTML 4.01 a XHTML 1.x. V dnešnej dobe sú mnohé stránky vytvorené za pomoci WYSIWYG nástrojov na generáciu HTML ako Macromedia Dreamweaver alebo Microsoft Frontpage. Tieto často generujú za normálnych okolností neštandardný HTML kód, čím znemožňujú prácu W3C v oblasti vývoja štandardov, špecificky pri XHTML a CSS (kaskádové štýly, používajú sa na tvorbu vzhľadu stránky).

Niektoré populárne prehliadače majú dodatočné komponenty pre podporu Usenet news, IRC (chat) a emailového klienta. Medzi podoprované protokoly môžu patriť NNTP (protokol na prenos Usenet news), SMTP (protokol na odosielanie pošty), POP a IMAP (protokoly na prehliadanie a správu poštovej schránky).

História[upraviť | upraviť zdroj]

WorldWideWeb pre NeXT, uvedený v roku 1991, bol prvý webový prehliadač

Pozri aj História internetu a vojny prehliadačov.

Tim Berners-Lee, priekopník použitia hypertextu pri zdieľaní informácií, vytvoril v roku 1990 prvý prehliadač a v roku 1991 ho predviedol kolegom v CERN. Odvtedy je vývoj prehliadačov neoddeliteľne spojený s vývojom samotného webu.

Pôvodný účel prehliadača bol pôvodne ako užitočná aplikácia pre prácu s obrovským telefónnym zoznamom CERN. V spôsobe interakcie s používateľom sledoval protokoly gopher/telnet, čím umožnil každému používateľovi jednoducho prezerať stránky iných. Bola to však neskoršia integrácia grafiky, ktorá ho urobila predátorom internetu.

Explózia popularity webu bola spustená grafickým prehliadačom NCSA Mosaic, ktorý pôvodne fungoval na UNIXe, ale čoskoro bol portovaný na platformy Apple Macintosh a Microsoft Windows. Verzia 1.0 bola uvoľnená v septembri 1993. Marc Andreessen, vedúci tímu Mosaic v NCSA, odišiel, aby vytvoril spoločnosť neskôr známu ako Netscape Communications Corporation.

Netscape uvoľnil svoju vlajkovú loď Navigator v októbri 1994 a uspel hneď nasledujúci rok. Microsoft, ktorý do tej doby zmeškal internetovú vlnu, teraz vstúpil na trh s produktom Internet Explorer narýchlo odkúpeným od Spyglass, Inc. Tým sa začala éra známa ako „vojny prehliadačov“, boj o podiel na trhu medzi softvérovým gigantom Microsoft a začínajúcou firmou Netscape, ktorá bola do veľkej miery za popularizáciu World wide webu.

Vojny priniesli web na prah miliónov radových používateľov PC, ale na druhej strane ukázali, do akej miery môže komercionalizácia zamedziť snahám o štandardizáciu. Microsoft aj Netscape liberálne vkladali do svojich prehliadačov proprietárne rozšírenia HTML a snažili sa vyhraniť diferenciáciou produktu. Vojny skončili v roku 1998, kedy bolo jasné, že trend straty trhového podielu Netscape je nezvratný. Dôvodom bolo sčasti to, že Microsoft integroval prehliadač s operačným systémom a uzatváral dohody o pribalení s OEM dodávateľmi; kvôli týmto praktikám čelila spoločnosť žalobám zo strany protimonopolného úradu.

Odpoveďou Netscape bolo uvoľnenie zdrojového kódu ich aplikácie ako open source, čím vznikla Mozilla. Toto nezastavilo stratu podielu na trhu. Spoločnosť odkúpila America Online ku koncu roku 1998. Spočiatku bojoval projekt Mozilla o priazeň vývojárov, ale do roku 2002 sa vyvinul na relatívne stabilný a mocný balík aplikácií pre prácu s internetom. Bola uvoľnená Mozilla 1.0, aby sa tento míľnik zaznamenal. V roku 2002 sa začal tiež odvodený projekt, z ktorého nakoniec vznikol populárny Mozilla Firefox. V roku 2004 bol uvoľnený Firefox 1.0. Podľa posledných údajov z roku 2005 má Mozilla a odvodené produkty na svedomí približne 10% webovej premávky.

Opera, rýchly prehliadač populárny na mobilných zariadeniach, bol v niektorých krajinách uvoľnený v roku 1996 a na trhu s prehliadačmi webu pre PC zostáva v roli okrajového hráča.

Prehliadač Lynx zostáva populárny v oblasti používateľov UNIXov a s nejasnou víziou, pretože je kompletne textovo založený. Existuje niekoľko textových prehliadačov s rozšírenými schopnosťami ako links a od neho odvodené projekty ako ELinks.

Hoci na scéne Apple Macintosh tradične dominovali Internet Explorer a Netscape Navigator, zdá sa, že budúcnosť patrí Safari, prehliadaču od Apple založenom na layout engine KHTML (z open source prehliadača Konqueror). Safari je štandardným prehliadačom dodávaným s Mac OS X. Ďalšími populárnymi prehliadačmi na tejto platforme sú Mozilla Firefox a Camino (založený tiež na Mozille).

V roku 2003 Microsoft ohlásil, že Internet Explorer už nebude dostupný ako oddelený produkt, ale stane sa súčasťou evolúcie na platforme Windows a nebude ďalej vyvíjaný pre Macintosh. Na začiatku roku 2005 však ohlásil, že zmenil plány a verzia 7 bude okrem vyvíjaného operačného systému Windows Vista dostupná aj pre Windows XP a Windows 2003 Server

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rozličné prehliadače sa odlišujú tým, aké majú schopnosti. Moderné prehliadače používajú množstvo techník a štandardov, ktoré v začiatkoch webu neexistovali. Ako bolo skôr poznamenané, počas vojny prehliadačov nastal rapídny a chaotický nárast technológií používaných na Webe.

Podpora štandardov[upraviť | upraviť zdroj]

Fundamentálne vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Užitočné vlastnosti a prístupnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]