Ethernet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Balík internetových protokolov
Aplikačná vrstva
HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné
Transportná vrstva
TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné
Sieťová vrstva
IPv4, IPv6, ARP a iné
Linková vrstva
Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné
Fyzická vrstva
RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné
z  d  u

Ethernet nazvaný podľa fyzikálneho konceptu éteru (angl. ether)) je rámcová (z angl. frame-based) technológia počítačových sietí pre lokálne siete (LAN). Dáta sú vysielané v blokoch (rámcoch).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky Ethernetu siahajú do roku 1973, kedy vo výskumnom stredisku PARC (Palo Alto Research Center) firmy Xerox skupina odborníkov okolo Roberta Metcalfa pracovala na vývoji prenosovej technológie, vhodnej pre potreby lokálnych počítačových sieti.

V roku 1976 Metcalfe a jeho asistent David Boggs publikovali článok s názvom Ethernet: Distributed Packet-Switching For Local Computer Networks (Ethernet: Distribuované prepínanie paketov pre lokálne počítačové siete).

Prvá verzia Ethernetu prilákala pozornosť firiem DEC a Intel a v roku 1979 ďalší vývoj pokračoval v ich spoločnom projekte spolu s firmou Xerox.

V roku 1980 bola koncepcia Ethernetu predložená spoločnosti IEEE (Institute of Electrical and Electronics Engineers) a jej pracovnej skupine 802.3. Tá ju s drobnými úpravami prevzala, a vydala ako svoj štandard.

Zároveň však vývoj pokračoval aj v stredisku PARC, a v roku 1982 vyústil do novej verzie označovanej ako Ethernet II či DIX Ethernet (Digital-Intel-Xerox), ktorá nie je celkom zhodná s verziou IEEE 802.3.

Všeobecný opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ethernetová sieťová karta z 90. rokov 20. storočia. Táto prechodná karta podporuje obidva typy konektorov, koaxiálny 10BASE2 (BNC konektor, naľavo) aj krútenú dvojlinku 10BASE-T (RJ-45 konektor, napravo).

Ethernet je založený na nápade, že počítače v sieti budú posielať správy spôsobom, ktorý pripomína rádio, ale prostredníctvom spoločného kábla alebo kanála, niekedy označovaného ako éter (ether). Každý počítač má globálne jedinečnú 48-bitovú MAC adresu, ktorú má každá karta pridelenú od výroby, aby bolo zabezpečené, že všetky systémy v spoločnom Ethernete majú rozdielne adresy. Vďaka dnešnej všadeprítomnosti Ethernetu zabudovali mnohí výrobcovia ethernetové karty priamo do matičných dosiek počítačov.

Pozorovaním sa zistilo, že zaťaženie prevádzky v sieťach Ethernet má sebepodobné (fraktálne) vlastnosti, čo má dôležité dôsledky v prenosovej technike v telekomunikáciach.

V závislosti od použitého kábla sa v praxi rozlišujú tri základné druhy Ethernet: hrubý ethernet 10base5, tenký ethernet 10Base2, UTP 10baseT.

Výhody
  • Poskytuje rozsiahly sortiment softvérových a hardvérových produktov pre prepojovanie rôznych počítačových prostredí
  • Umožňuje voľbu prenosových médií, ktoré možno v sieti pomerne jednoducho kombinovať
  • Prenosová rýchlosť do 100Gb/s
  • Dáva možnosť zbernicovej i hviezdicovej topológie
  • Ponúka priaznivý pomer cena/výkon
  • Je štandardom IEEE 802.3
Nevýhody
  • Výkon siete klesá s rastúcim počtom staníc a vzrastajúcim počtom žiadostí o komunikáciu
  • Detekcia kolízii limituje dĺžku segmentu