Sieťová vrstva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Balík internetových protokolov
Aplikačná vrstva
HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné
Transportná vrstva
TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné
Sieťová vrstva
IPv4, IPv6, ARP a iné
Linková vrstva
Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné
Fyzická vrstva
RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné
z  d  u

Sieťová vrstva (angl. Network Layer) je treťou zo siedmich vrstiev definovaných referenčným modelom OSI, ktorá zodpovedá druhej vrstve štvor-vrstvového modelu TCP/IP.

Na tejto vrstve je k protokolovej dátovej jednotke (skratka PDU) pridaná hlavička, v ktorej sú špecifikované informácie potrebné na úspešné vykonanie prenosu, ako napríklad logické adresy. Po pridaní tejto hlavičky sa PDU nazýva paketom.

Prenos na sieťovej vrstve[upraviť | upraviť zdroj]

Sieťová vrstva je zodpovedná za výber najlepšej cesty medzi koncovými zariadeniami a za samotné doručenie paketu medzi nimi.

Prepájanie na tretej vrstve sa nazýva smerovanie, čo je aj hlavnou komunikačnou funkciou tejto vrstvy. Zariadenie, ktoré pracuje na tretej vrstve sa nazýva smerovač.

Protokoly sieťovej vrstvy[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejším protokolom sieťovej vrstvy je protokol IP, momentálne najrozšírenejší vo verzii 4, avšak z dôvodu rapídneho úbytku voľných IP adries sa čoraz viac presadzuje IP vo verzii 6, ktorý ponúka omnoho viac adries. Podpornými protokolmi sieťovej vrstvy sú napríklad ARP, ICMP alebo IGMP.

Funkcie sieťovej vrstvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nájdenie najlepšej cesty medzi zdrojom a cieľom
  • Spoľahlivé doručenie PDU