Preskočiť na obsah

Paket (informatika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Paket alebo zriedkavo paketa (angl. packet - balíček) je blok prenášaných dát v počítačovej sieti ako alternatíva k prenosu „bit po bite“. Slúži ako efektívny a spoľahlivý prenos dlhých súborov. Paket je ucelený blok dát, ktorý sa v sieti s programovaním paketov prenáša a spracováva ako celok. Je už nedeliteľný na menšie časti. Paket má svoju štruktúru, obsahuje hlavičku, adresy odosielateľa a prijímateľa a kontrolnú sumu (CRC) pomocou ktorej zisťujeme jeho integritu.

Dáta v Internete sa prenášajú paketmi. Pri prezeraní web stránky sú dáta prenášané vo viacerých paketoch, ktoré môžu prichádzať v rôznom poradí a môžu mať rozličné cesty.

Všeobecne termínom paket označujeme akúkoľvek správu formátovanú ako paket, datagram je typ paketu tzv. „nespoľahlivého prenosu dát“. Rozdiel medzi „spoľahlivým“ a „nespoľahlivým“ prenosom je overovanie doručenia. V prvom prípade dostane odosielateľ správy oznam o doručení / nedoručení paketu, v druhom spätná väzba nejestvuje. Toto označujeme tiež ako nespojovaná služba. Napríklad IP (internetový protokol) poskytuje nespoľahlivú službu prenosu. TCP používa IP k spoľahlivému prenosu dát. UDP používa IP k nespoľahlivému prenosu dát. Oba tieto protokoly používajú pakety, ale UDP pakety sú nazývané datagramami.

Štruktúra IP paketu

[upraviť | upraviť zdroj]

IP pakety sa skladajú z hlavičky a vlastných dát. Hlavička paketu IP obsahuje:
1. 4 bity označujú verziu, špecifikujú verziu IP
2. 4 bity označujú dĺžku hlavičky vynásobenú 4
3. 8 bitov označujú typ služby (Type of Service)
4. 16 bitov označujú dĺžku paketu v bitoch
5. 16 bitov označujú identifikačný tag pomáhajúci k rekonštrukcii paketu z fragmentov
6. 3 bity ktoré obsahujú nuly; príznak označujúci či je možné paket fragmentovať (DF: Don't Fragment, MF: More Fragments)
7. 13 bitov označujúcich offset fragmentu
8. 8 bitov obsahujúcich hodnotu TTL (Time To Live), označujúcu, cez koľko routerov môže paket prejsť, kým bude zničený
9. 8 bitov označujúcich protokol (ICMP, UDP, TCP, ...)
10. 16 bitov obsahujúcich kontrolný súčet CRC
11. 32 bitov obsahujúcich zdrojovú IP adresu
12. 32 bitov obsahujúcich cieľovú IP adresu

  • wikipedia.cz
  • Neil Mathew, Richard Stones – Linux - Začínáme programovat