Magnetické pole Zeme: Rozdiel medzi revíziami
d drobné opravy |
d robot Pridal: sr:Магнетско поље Земље |
||
Riadok 41: | Riadok 41: | ||
{{Link FA|nl}} |
{{Link FA|nl}} |
||
<!--Interwiki--> |
<!--Interwiki--> |
||
[[ar:مغنطيسية أرضية]] |
[[ar:مغنطيسية أرضية]] |
||
⚫ | |||
[[bg:Земно магнитно поле]] |
[[bg:Земно магнитно поле]] |
||
⚫ | |||
[[ca:Camp magnètic terrestre]] |
[[ca:Camp magnètic terrestre]] |
||
[[da:Jordens magnetfelt]] |
[[da:Jordens magnetfelt]] |
||
Riadok 49: | Riadok 50: | ||
[[el:Γήινος μαγνητισμός]] |
[[el:Γήινος μαγνητισμός]] |
||
[[en:Earth's magnetic field]] |
[[en:Earth's magnetic field]] |
||
⚫ | |||
[[eo:Geomagnetiko]] |
[[eo:Geomagnetiko]] |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[fr:Champ magnétique terrestre]] |
[[fr:Champ magnétique terrestre]] |
||
[[gl:Campo magnético terrestre]] |
[[gl:Campo magnético terrestre]] |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[he:השדה המגנטי של כדור הארץ]] |
[[he:השדה המגנטי של כדור הארץ]] |
||
⚫ | |||
[[hu:Földi mágneses mező]] |
[[hu:Földi mágneses mező]] |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[ja:地磁気]] |
[[ja:地磁気]] |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[pl:Ziemskie pole magnetyczne]] |
[[pl:Ziemskie pole magnetyczne]] |
||
[[pt:Campo magnético terrestre]] |
[[pt:Campo magnético terrestre]] |
||
[[ru:Магнитное поле Земли]] |
[[ru:Магнитное поле Земли]] |
||
[[sr:Магнетско поље Земље]] |
|||
⚫ | |||
[[sv:Jordens magnetfält]] |
[[sv:Jordens magnetfält]] |
||
⚫ | |||
[[tr:Jeomanyetizma]] |
[[tr:Jeomanyetizma]] |
||
[[uk:Магнітне поле Землі]] |
[[uk:Магнітне поле Землі]] |
||
⚫ | |||
[[zh:地磁场]] |
[[zh:地磁场]] |
Verzia z 07:22, 26. august 2008
Magnetické pole Zeme alebo geomagnetizmus alebo zemská magnetosféra je priestor okolo Zeme, v ktorom pôsobí magnetická sila. Siaha do vzdialenosti mnoho tisíc až stotisíc kilometrov. Je dôležitým ochranným faktorom pre biosféru.
Magnetické pole Zeme má dipólový charakter, to znamená, že rozloženie jeho siločiar je podobné siločiaram v okolí tyčového magnetu. Jeho os neprechádza stredom Zeme, ale asi 520 km od neho. Vytvára sa vo vnútornom jadre Zeme, ktoré vďaka svojej rotácii funguje ako obrovské dynamo. Magnetosféru má mnoho ďalších kozmických telies (Slnko, joviálne planéty, kométy, pulzary,...), ale zemská magnetosféra je najlepšie preskúmaná. Jej tvar silne ovplyvňuje slnečný vietor, ktorý na náveternej strane (strane najbližšej k Slnku) pôsobí tlakom približne 1,7 nPa. Tým zatláča magnetosféru do vzdialenosti asi desiatich zemských priemerov (asi 60 000 km). Na odvrátenej strane je magnetosféra predĺžená do chvosta siahajúceho ďaleko za obežnú dráhu Mesiaca. Hranica medzi magnetosférou a medziplanetárnym magnetickým poľom sa nazýva magnetopauza.
Magnetosféra Zeme nedovoľuje elektricky nabitým časticiam slnečného vetra dostať sa k povrchu. Nabité častice musia pri svojom pohybe sledovať siločiary magnetického poľa. Plní teda ochrannú funkciu, bez ktorej by život na Zemi nebol možný. Zem je jednou z dvoch pevných planét, ktoré majú vlastný magnetizmus. Tou druhou je Merkúr, oproti ktorému je ale magnetické pole Zeme oveľa silnejšie. Všetky plynné planéty majú tiež vlastné magnetické polia, ostatné menšie telesá slnečnej sústavy majú len indukovaný mnagnetizmus, ktorý vzniká pôsobením zmagnetizovaného slnečného vetra.
Zemská magnetosféra sa delí na niekoľko ohraničených oblastí s charakteristickými rysmi a rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami. Najvzidalenejšou, čelnou oblasťou je magnetická rázová vlna nachádzajúca sa v najbližšom bode asi 12 zemských polomerov ďaleko. Za ňou sa nachádza prechodová oblasť alebo magnetická dutina. Nasleduje magnetopauza, ktorá vymedzuje oblasť skutočného pôsobenia zemského magnetického poľa. Hodnota magnetického poľa na magnetopauze je v rádoch nanotesla. Hodnota magnetického poľa na povrchu Zeme je o štyri rády vyššia tj. ide o desiatky tisíc nanotesla. Nad zemskými pólmi sa nachádza v magnetosfére tzv. polárna špička, nestabilná oblasť, cez ktorú môžu nabité častice vstupovať do hlbších vrstiev zemskej magnetosféry. Zachytené častice sa potom pohybnujú v dvoch oblastiach známych ako Van Allenove radiačné pásy. Chvost magnetosféry obsahuje častice, ktroé rozptyľujú slnečné žiarenie (tzv. Thomsonov rozptyl) a možno ho niekedy pozorovať ako protisvit. Rotáciou magnetosféry sa do chvosta dostávajú postupne všetky jej siločiary.
Pozri aj
- Magnetické pole
- Magnetosféra
- Magnetický pól Zeme
- Geomagnetický pól
- Magnetický rovník
- Van Allenove radiačné pásy
Zdroje
- Josip Klezcek. Velká encyklopedie vesmíru. [s.l.] : Academia, 2002. ISBN 80-200-0906-X.
- Ladislav Hric. Magnetosféra Zeme a jej výskum. Kozmos, 1996, s. 13-14.