Zemské jadro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

██ Vonkajšie jadro

██ Vnútorné jadro

Zemské jadro je najvnútornejšia časť Zeme. Nachádza sa v hĺbke 2 900 km, pod plášťom, od ktorého je oddelené Gutenbergovou diskontinuitou. Je rozdelené na vonkajšie a vnútorné (nazývané aj jadierko) jadro, medzi nimi sa nachádza prechodná zóna, široká asi 160 - 500 km. Jadro tvorí asi 31% hmotnosti Zeme. Zloženie jadra a jeho vlastnosti nie je možné získať priamo, súbor poznatkov o ňom je kombináciou geofyzikálnych a geochemických meraní zemského plášťa a kozmochemických poznatkov.

Vonkajšie jadro[upraviť | upraviť zdroj]

Vonkajšie jadro je zložené hlavne zo železa a niklu. Ďalšími prímesami sú kyslík, síra a mangán. Z pozorovania prechodu seizmických vĺn sa javí ako tekuté, pretože S-vlny (sekundárne - priečne vlny) ním neprechádzajú.

Vnútorné jadro[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorné jadro je tvorené zliatinou železa a niklu. Javí sa ako pevné, kvôli obrovským tlakom (okolo 4×1011 Pa) a teplote (približne 9 000° C) má vnútorné jadro vysokú hustotu (~17 kg.dm-3). Vnútorné jadro sa otáča a keďže je tvorené železom, tak ako aj vonkajšie jadro funguje ako obrovské dynamo a generuje magnetické pole Zeme.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Obsah jednotlivých prvkov v jadre
Prvok Obsah (hm. %)
Železo 85
Kyslík 5,8
Nikel 5,2
Síra 1,9
Chróm 0,9
Fosfor 0,35
Mangán 0,3
Uhlík 0,2
Suma 99,65

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]