Piercing

Piercing (z angl. prerážanie, prepichnutie) je pojem označujúci prepichnutie časti ľudského tela.

Okrem estetických dôvodov - za účelom nosenia rôznych (najčastejšie kovových) šperkov vo vzniknutom otvore - sa praktikuje sa tiež z náboženských, kultúrnych, alebo sexuálnych dôvodov.

Piercing vyžaduje starostlivosť, inak môže vážne ohroziť zdravie. Najväčším rizikom sú infekcia a krvácanie. K najnebezpečnejším častiam ľudského tela v tomto smere patrí horná pera - v tejto oblasti prebieha tvárová tepna (lat. arteria facialis), ktorej poškodenie môže vyvolať život ohrozujúce krvácanie. Navyše sa piercing otiera o ďasná a zuby, kde može vyvolať bolestivé afty a poškodiť sklovinu. Podobné riziká hrozia aj v prípade piercingu v jazyku. Okrem kovu napr. chirurgickej ocele, či titánu sa používa aj bioplast, čo je veľmi vhodný materiál pre piercing v ústnej dutine.

[[zh:身體穿 Väčšinou je aplikovaný kolmo na obočie pod uhlom cca 35stupňov od vonkajšieho očného kútika. Môže však byť aplikovaný kdekoľvek na obočí, ale len do polovice. To znamená do stredu oka – zornicu smerom von. Je to preto, že približné v oblasti nad stredom obočia prechádzajú vetvy supraorbitálneho (nadobočného) nervu. Ich prepichnutie môže spôsobiť trvalé následky: obrnu – poruchu hybnosti viečka. Z toho dôvodu by nemal byť aplikovaný piercing príliš hlboko. Čo sa týka aplikovania pod uhlom, je to z dôvodu, že šperk umiestnený celkom vertikálne vo vzťahu k obočiu ma oveľa väčšiu tendenciu k tzv. protruzii, - postupnom posúvaniu smerom dopredu s následným vycestovaním. V prípade použitia krúžku, tento vo vertikálnej polohe trčí smerom dopredu, zatiaľ čo šikmo umiestnený skôr smeruje na plocho. Výnimočne sa používa umiestnenie krúžok a horizontálne nad obočím (varianta amerického piercera Angela Binnieho) a potom krúžok visí smerom dole. Hĺbka piercingu záleží na tom koľko tkaniva je k dispozícii či dostupne k podpore piercingu. Každé obočie je po stránke anatomickej odlišné. Všeobecne je pomerne ploché a preto ma piercing omnoho väčšiu tendenciu ako na iných miestach k vycestovaniu či dokonca rejekcii (odvrhnutiu). Pokiaľ je obočie extrémne ploché a nemôže byť ľahko prepichnuté, napätie kože zvyšuje tlak na šperk, čo spôsobí ľahšie vycestovanie. V niektorých prípadoch môže dojsť len k malým posunom a v priebehu fáze hojenia sa piercing nakoniec definitívne usadí. Preto tam kde sa dá predpokladať, že bude dochádzať k posunu, by nemal byť piercing aplikovaný príliš hlboko.

Počiatočný šperk Používané základne dva typy sú: krúžky a barbelly.

Krúžky– CBR (Captive bead rings) – používajú sa krúžky s vnútorným priemerom 6 – 7mm pre ženy a pre mužov cca 7 – 8mm. Hrúbka drôtu – od 1mm až po 1,6mm. Krúžok by mal prechádzať cca 1/4 až 1/3 piercingom. Vycestovaniu pomáha príliš malý priemer krúžku, kedy dochádza k väčšiemu pnutiu tkaniva vplyvom zahnutia krúžku a tiež príliš tenký materiál, ktorý sa ľahšie prerezáva a svojou váhou ma tendenciu k odvrhnutiu. Taktiež možnosť mechanického poškodenia piercingu (ťahaním za šperk, hraním sa s ním a pod.) je pri použitiu krúžku väčšie. Použitie krúžku je teda individuálne. Výhodnejšie je teda použiť ľahké titánové šperky.

Barbelly – (Curved barbells) - použiť sa môžu rovné barbelly ale sú menej vhodné. Najlepšie sú zahnute barbelly. Hrúbka šperku je väčšinou 1,2 a 1,6mm, dĺžka od 6mm do 10mm, optimálna je 8mm. Pokiaľ je obočie viac-menej ploche, nieje vhodne použiť rovnú barbellu. Dochádza tlakom guličiek proti koži pod nimi k pnutiu a následnému vycestovaniu, čo vylúči použitie ohnutej barbelly. S úspechom sa používajú titánové barbelly s priemerom 1,2mm, ktoré sú ľahké, decentné. Guličky s priemerom 3mm a s hojením nezvyknú byť žiadne problémy. Existujú ešte ďalšie skôr už len estetické varianty. Môžu sa guličky nahradiť špicami, rôznymi ozdobami zo striebra (žiaľ striebro nieje vhodné na čerstvý piercing). Všeobecnou zásadou je, že by sa mal použiť šperk ľahký, nie príliš tenký s preferovaním barbell.

Hojenie Údaje o dĺžke hojenia sú rôzne, od 5 – 6 týždňov až po 2 – 4 mesiace. Skôr by sa dala predpokladať tá kratšia doba hojenia. Samozrejme to záleží na starostlivosti zákazníka o piercing. Samozrejme niekedy môže byť piercing v tejto lokalite veľmi problematicky a to z dôvodov: Koža v oblasti obočia je pomerne tenká, nieje tam dostatočne množstvo tkaniva, ktoré by tvorilo podklad pod piercingom a podporilo ho. Ďalej sa vyskytuje množstvo vlasových konfliktov vďaka ktorým sa môže piercing zapáliť a začať tvoriť folikularne cysty. Obočie ma funkciu bránenia vstupu nečistôt do oči a tieto potom môžu vstupovať do rany. Ďalej je piercing vystavený veľkej záťaži pri spánku – pohyb šperku spomaľuje a sťažuje hojenie.

Migrácia Týmto pojmom sa označuje pohyb alebo posun šperku smerom von z kože obdobným spôsobom akým sa organizmus bráni prítomnosti cudzieho telesa v koži, napr. trieska v koži a pod., a môže to spôsobiť vycestovanie šperku. Prejavuje sa to tým spôsobom, že množstvo tkaniva pri prvotnom piercingu sa môže neustále zmenšovať, postupne ubúdať až prerastie šperk celkom von mimo piercing. Nezáleží na tom ako dobre bol piercing aplikovaný. Bez ohľadu na to môže k migrácii dojsť. Zníženie rizika dosahujeme použitím ľahšieho a drobnejšieho šperku a lepším efektom s použitím barbelly.

Infekcia Piercing obočia vzhľadom k tomu, že ľahko dochádza ku kontaktu s vonkajšou nečistotou zachytenou obočím a riasami, ďalej mechanickým zaťažovaním a pohybom a v neposlednej rade hojným nakopením vlasov, je k infekcii viac náchylný. Je potrebne byť pozorný pri ošetrovaní piercingu ale pokiaľ dojde k vzniku infekcii môže dojsť k výraznému rozvinutiu keďže sa pod viečkom nachádza minimum tkaniva, infekcia sa môže zmeniť na rozsiahlu cystu. Oblasť piercingu sčervenie a môže sa dostaviť silnejší výtok z rany. V tomto prípade je vhodná konzultácia s piercerom alebo lekárom. Najvhodnejší postup na odstránenie infekcie z rany je aplikácia horúcich obkladov – obklad tampóna namočený v horúcej vode v znesiteľnej teplote, priložený pod tlakom na ránu do doby, kým teplo vyprchá. Potom umyť roztokom slanej vody. Nieje vhodne násilne tlačiť na ranu alebo vytláčať obsah rany. Horúci obklad je potrebne opakovať niekoľko krát za sebou. Toto opatrenie je vhodne aplikovať cca 2x denne, do doby, kým rana odpuchne. Pokiaľ nedochádza k úspechu, je vhodná aplikácia antibiotík. Lekár väčšinou doporučí odstrániť šperk ale nieje to v tejto fázy vhodne, preto že šperk pôsobí ako dreň a pomáha odchodu výtoku z rany. Zriedka kedy, pokiaľ ani preliečenie antibiotikami nespôsobí potlačenie infekcii, nieje iná možnosť, len šperk odstrániť.

Ako sa o piercing starať, čo robiť alebo nerobiť pre úspešne zahojenie piercingu Všeobecne je starostlivosť o piercing rovnaká. Denne je vhodne piercing aspoň 2x ošetriť lokálne. Pri sprchovaní je potrebne namočiť miesto piercingu a odstrániť všetky nečistoty, ktoré by mohli poškodiť vnútro piercingu. Potom oblasť namydliť antibakteriálnym mydlom a oblasť vysušiť čistým tampónom. Ďalšou metódou je používanie roztoku slanej vody – (1/4 čaj. lyžičky do šálky), potom čistiť tampónom namočeným v tomto roztoku a následné vysušenie čistým tampónom. Pokiaľ zákazník pracuje v prašnom prostredie, je vhodne piercing umyť aj počas dňa aspoň čistou vodou. Je nutne nechať šperk v piercingu aspoň šesť mesiacov, kedy dochádza k uzavretiu piercingového kanálika. Posledná úprava ( 01.10.2008 )