Nangá parbat: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Jonesy (diskusia | príspevky)
d štylistika
Jonesy (diskusia | príspevky)
d obrázok
Riadok 2: Riadok 2:
{| {{pekná tabuľka}} align=right
{| {{pekná tabuľka}} align=right
!bgcolor=#e7dcc3 colspan=2|Nanga Parbat
!bgcolor=#e7dcc3 colspan=2|Nanga Parbat
[[Obrázok:Nanga Parbat 029.jpg|320px]]
|-
|-
|bgcolor=#e7dcc3|[[Výška]]:||8 125 metrov
|bgcolor=#e7dcc3|[[Výška]]:||8 125 metrov
Riadok 18: Riadok 19:
|-
|-
|bgcolor=#e7dcc3|slovenský prvovýstup:|| [[1971]], [[Ivan Fiala]] - [[Michal Orolín]]
|bgcolor=#e7dcc3|slovenský prvovýstup:|| [[1971]], [[Ivan Fiala]] - [[Michal Orolín]]
|-
|-
|-
|bgcolor=#e7dcc3|Najľahší výstup:||Kinshoferova cesta zo severozápadu
|bgcolor=#e7dcc3|Najľahší výstup:||Kinshoferova cesta zo severozápadu

Verzia z 23:03, 13. november 2008

Nanga Parbat

Výška: 8 125 metrov
Zemepisná dĺžka: 74°35′ 21″
Zemepisná šírka: 35°14′ 15″
Poloha: Pakistan
Pohorie: Himaláje
Horská skupina: Nanga Parbat
Prvovýstup: 1953, Hermann Buhl, Rakúsko
slovenský prvovýstup: 1971, Ivan Fiala - Michal Orolín
Najľahší výstup: Kinshoferova cesta zo severozápadu

Nanga Parbat(Nangáparvat, Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8125 m n.m.. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka.

Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív:

  • hlavný vrchol - 8125 m n.m.
  • južný vrchol 8042 m n.m.
  • predvrchol - 7910 m n.m.
  • severný vrchol - 7861 m n.m.
  • "strieborné zuby" - 7597 m n.m.
  • juhovýchodný vrchol - 7530 m n.m.

Jeho juhovýchodná(rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4700(4500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná(rakiotská) - 3300 m a západná(diamirská) - 3000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.

Nanga Parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.

Prvý pokus o výstup na Nanga parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.

V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.

Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.

Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nanga Parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.