Epikouros zo Samu: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
OKBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: et:Epikuros
MichalT (diskusia | príspevky)
filozofický výhonok, štylistika
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Epikur.jpg|200px|náhľad|Epikuros]]
[[Obrázok:Epikur.jpg|200px|náhľad|Epikuros]]
'''Epikuros zo Samu''' ([[341 pred Kr.|341]]-[[270 pred Kr.]]) bol grécky [[filozof]] obdobia [[helenizmus|helenizmu]], [[materializmus|materialista]], zakladateľ epikureizmu; nadviazal na [[Demokritos|Demokritov]] [[atomizmus]], pričom zmiernil jeho prísny [[determinizmus]] a zdôvodnil slobodu vôle tým, že doň zaviedol moment náhody: Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky. Dianie vo svete potom už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami. Objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané.
'''Epikuros zo Samu''' ([[341 pred Kr.|341]]-[[270 pred Kr.]]) bol grécky [[filozof]] obdobia [[helenizmus|helenizmu]], [[materializmus|materialista]], zakladateľ [[Epikureizmus|epikureizmu]]. Nadviazal na [[Demokritos|Demokritov]] [[atomizmus]], pričom zmiernil jeho prísny [[determinizmus]] a zdôvodnil slobodu vôle tým, že doň zaviedol moment náhody: Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky. Dianie vo svete potom už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami. Objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané.


Epikuros vytvoril individualistické etické učenie, podľa ktorého sa za najvyššie dobro považuje slasť a za hlavný predpoklad blaha pokoj duše; cieľom poznania je oslobodiť človeka od strachu z bohov a zo smrti.
Epikuros vytvoril individualistické etické učenie, podľa ktorého sa za najvyššie dobro považuje slasť a za hlavný predpoklad blaha pokoj duše. Cieľom poznania je oslobodiť človeka od strachu z bohov a zo smrti.


Epikurova [[etika]] nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.
Epikurova [[etika]] nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.
Riadok 11: Riadok 11:
== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* {{filit|fve/epikuros.html}}
* {{filit|fve/epikuros.html}}


{{Filozofický výhonok}}


[[Kategória:Antickí filozofi]]
[[Kategória:Antickí filozofi]]

Verzia z 11:55, 1. február 2009

Epikuros

Epikuros zo Samu (341-270 pred Kr.) bol grécky filozof obdobia helenizmu, materialista, zakladateľ epikureizmu. Nadviazal na Demokritov atomizmus, pričom zmiernil jeho prísny determinizmus a zdôvodnil slobodu vôle tým, že doň zaviedol moment náhody: Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky. Dianie vo svete potom už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami. Objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané.

Epikuros vytvoril individualistické etické učenie, podľa ktorého sa za najvyššie dobro považuje slasť a za hlavný predpoklad blaha pokoj duše. Cieľom poznania je oslobodiť človeka od strachu z bohov a zo smrti.

Epikurova etika nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.