Boseho-Einsteinov kondenzát: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
SassoBot (diskusia | príspevky)
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: mn:Бозе-Эйнштейний конденцат; kozmetické zmeny
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Bose Einstein condensate.png|thumb|right|250px|Dáta potvrdzujúce objav nového skupenstva hmoty]]
[[Súbor:Bose Einstein condensate.png|thumb|right|250px|Dáta potvrdzujúce objav nového skupenstva hmoty]]


'''Boseho–Einsteinov kondenzát''' je [[skupenstvo]] hmoty zložené z [[bozón]]ov schladených na teplotu blízku [[absolútna nula|absolútnej nule]]. Prvý kondenzát vytvorili [[Eric Allin Cornell]] a [[Carl Wieman]] v roku [[1995]] na univerzite v Colorade s použitím atómov [[rubídium|rubídia]] schladených na 170 nano[[kelvin]]ov. V týchto podmienkach veľké časti [[atóm]]ov kolabovali do najnižších kvantových stavov a tak sa prejavili kvantové efekty na makroskopickej úrovni.
'''Boseho–Einsteinov kondenzát''' je [[skupenstvo]] hmoty zložené z [[bozón]]ov schladených na teplotu blízku [[absolútna nula|absolútnej nule]]. Prvý kondenzát vytvorili [[Eric Allin Cornell]] a [[Carl Wieman]] v roku [[1995]] na univerzite v Colorade s použitím atómov [[rubídium|rubídia]] schladených na 170 nano[[kelvin]]ov. V týchto podmienkach veľké časti [[atóm]]ov kolabovali do najnižších kvantových stavov a tak sa prejavili kvantové efekty na makroskopickej úrovni.
Riadok 23: Riadok 23:
[[ja:ボース=アインシュタイン凝縮]]
[[ja:ボース=アインシュタイン凝縮]]
[[ko:보즈-아인슈타인 응축]]
[[ko:보즈-아인슈타인 응축]]
[[mn:Бозе-Эйнштейний конденцат]]
[[nl:Bose-Einsteincondensaat]]
[[nl:Bose-Einsteincondensaat]]
[[no:Bose-Einstein-kondensasjon]]
[[no:Bose-Einstein-kondensasjon]]

Verzia z 16:22, 13. máj 2009

Dáta potvrdzujúce objav nového skupenstva hmoty

Boseho–Einsteinov kondenzát je skupenstvo hmoty zložené z bozónov schladených na teplotu blízku absolútnej nule. Prvý kondenzát vytvorili Eric Allin Cornell a Carl Wieman v roku 1995 na univerzite v Colorade s použitím atómov rubídia schladených na 170 nanokelvinov. V týchto podmienkach veľké časti atómov kolabovali do najnižších kvantových stavov a tak sa prejavili kvantové efekty na makroskopickej úrovni.