Abbé Prévost

Abbé Prévost

L'Abbé Prévost (vlastným mnom Antoine-François Prévost) [d'Exiles], * 1. apríl 1697, Hesdin (Pas-de-Calais) – † 23. november 1763, Courteuil pri Chantilly) bol francúzsky spisovateľ, novic u jezuitov v Paríži, neskôr vojak a dobrodruh.

Životopis

Svoje štúdium začínal v rodnom meste, a vďaka výborným výsledkom vstúpil ako novic do jezuitského rádu. Jeho novým pôsobiskom sa stáva Paríž a La Fleche. V roku 1717 sa však nechá naverbovať do vojska, no už čoskoro sa vracia k jezuitom, aby sa len o niečo neskôr – asi o pol roka – k vojsku zasa vrátil. V roku 1721 sa nešťastne zamiluje a prechádza k rádu benediktínov, kde pôsobil ako kazateľ, učiteľ a redaktor jedného zväzku popredných cirkevných dejín „Gallia christiana“. V tom období tiež začína pracovať na svojom prvom vlastnom diele.

Literárna tvorba

V roku 1728 mu nedovolia prechod do menej prísnej clunyjskej rehole, a tak uteká z kláštora do Anglicka, kde sa začína živiť ako spisovateľ. Tu tiež vychádzajú prvé štyri zväzky jeho diela „Pamäti urodzeného muža“.

Neskôr sa presúva do Holandska, kde mu v roku 1731 vychádza román „Anglický filozof alebo príbehy pána Clevelanda“ a ďalšie tri diely „Pamätí urodzeného muža“, ktorých posledný diel obsahuje samostatný román: „Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescaut“. Román ukazuje zhubnú silu vášní, ktoré mu boli tak blízke - je spontánny, improvizovaný, no jasný a prirodzený. V Holandsku sa tiež zamiluje do krásnej mladej protestantky, s ktorou sa vracia do Anglicka, no zdá sa, že ani táto láska sa nedočká šťastného naplnenia.

V roku 1733 začína vydávať časopis „Za a proti (Le Pour et le Contre), ktorý má zoznamovať Francúzsko s Anglickom a Angličanmi, a vydáva ho i po tom, ako sa v roku 1734 vrátil Francúzska. Nevracia sa však už do kláštora: vo svete nadobudol zvučné spisovateľské meno, vďaka čomu sa stáva chránencom a spovedníkom svojho patróna de Contiho.

Stal sa redaktorom, prekladateľom, publicistom a svoj časopis vydáva až do roku 1740. Vďaka svojej usilovnosti sa jeho literárne dielo rozrástlo až na 200 zväzkov, no i napriek tomu žije v biede a núdzi.

V roku 1741 musel ujsť pred veriteľmi do Bruselu, a v tomto exile ostal až do nasledujúceho roka. Tu prekladal diela Samuela Richardsona a podľa Johna Greena spracoval svoje ďalšie dielo „Všeobecné dejiny ciest“. V roku 1753 pri reedícii premenoval posledný diel pamätí na „Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescautovej“. V roku 1755 rediguje nový časopis „Journal étranger“, ktorý má podobné poslanie ako „Za a proti“, pretože má svojich čitateľov oboznamovať so zahraničnou literatúrou.

Posledné roky života prežil v dedinke Sain – Firmin. Cestou z blízkeho kláštora, kde bol častým hosťom, ho porazilo a vraj zomieral vo veľkých bolestiach.

Dielo

(neúplné)

• 1728/1731 - Pamätí urodzeného muža (Aventures d’un homme de qualité)
• 1731 - Manon Lescaut (Histoire du chevalier des Grieux et de Manon Lescaut) ,
• 1735/1740 - Dekan killerinský (Doyen de Killerina), román z írskeho prostredia
• 1732/1739 – História pána Clevelanda (Histoire de monsieur Cleveland) , román
• 1741 - Príbehy modernej Grékyne (Histoire d’une Grecque moderne) , román podľa skutočného príbehu
• Margarétka d´ Anjou, román