Kalotypia: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d wikilinky, preklepy |
||
Riadok 35: | Riadok 35: | ||
| jazyk = |
| jazyk = |
||
}} |
}} |
||
</ref> Talbot v roku [[1835]] vynašiel najskôr metódu nazvanú ''„Photogenic Drawing“'' (fotogenické kresby). Na papier kládol kvetiny, časti rastlín z |
</ref> Talbot v roku [[1835]] vynašiel najskôr metódu nazvanú ''„Photogenic Drawing“'' (fotogenické kresby). Na papier kládol kvetiny, časti rastlín z [[herbár]]a a iné ploché predmety. Negatívny obraz svojich tieňokresieb mohol uskutočniť okopírovaním na obraz pozitívny. V roku [[1839]] metódu fotogenickej kresby vylepšil. Bežný kresliaci papier sa natrel roztokom [[dusičnan strieborný|dusičnanu strieborného]], osušil sa, namočil do [[jodid draselný|jodidu draselného]] a bol opäť usušený. Tesne pred upotrebením sa papier scitlivil roztokom dusičnanu a [[kyselina galová|kyselinou galovou]]. Potom sa papier vyvolával pri svetle sviečky. Pozitív sa získal kopírovaním, pri čom rôzna dĺžka mala vplyv na farebný tón pozitívu od karmínovej a purpurovej po hnedočiernu.<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Scheufler |
| priezvisko = Scheufler |
||
| meno = Pavel |
| meno = Pavel |
||
Riadok 50: | Riadok 50: | ||
</ref> |
</ref> |
||
V roku 1851 [[Gustave Le Gray]] vylepšil kalotypiu [[vosk]]ovaním. Papier nechal nasiaknuť horúcim voskom, aby ho izoloval zvýšil trvanlivosť preparátu. Po jódovaní a usušení sa ešte papier scitlivil v dusičnane striebornom a kyseline octovej. Pri uchovaní v tme a chlade si papier svoju citlivosť udržal minimálne 2 týždne, uľahčilo to tak fotografovanie na cestách.<ref>{{Citácia knihy |
V roku 1851 [[Gustave Le Gray]] vylepšil kalotypiu [[vosk]]ovaním. Papier nechal nasiaknuť horúcim voskom, aby ho izoloval zvýšil trvanlivosť preparátu. Po jódovaní a usušení sa ešte papier scitlivil v dusičnane striebornom a [[kyselina octová|kyseline octovej]]. Pri uchovaní v tme a chlade si papier svoju citlivosť udržal minimálne 2 týždne, uľahčilo to tak fotografovanie na cestách.<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Scheufler |
| priezvisko = Scheufler |
||
| meno = Pavel |
| meno = Pavel |
||
Riadok 72: | Riadok 72: | ||
== Výhody a nevýhody == |
== Výhody a nevýhody == |
||
Jej výhody spočívali v snímaní na papier, výrobu pozitívu z negatívu a neobmedzené kopírovanie.<ref>Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22.</ref> Problémom bola nepravidelná štruktúra |
Jej výhody spočívali v snímaní na papier, výrobu pozitívu z negatívu a neobmedzené kopírovanie.<ref>Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22.</ref> Problémom bola nepravidelná štruktúra papierových vláken, ktoré sa prenášali aj na fotografie. |
||
__NOTOC__ |
__NOTOC__ |
||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
Verzia z 15:48, 25. október 2009
Kalotypia alebo talbotypia (jej vyspelejšia forma sa nazýva argyrotypia) je fotografická technika, ktorú objavil britský vynálezca William Fox Talbot. Termín kalotypia pochádza z gréckeho základu κάλο - 'dobrý' a τύπος - 'zážitok'. Talbot si dal postup patentovať 8. februára 1841[1] a opísal ho v správe vydanej 10. júna toho istého roku.[2] Použitie svojej metódy reguloval prísnymi pravidlami, čo zabránilo jej väčšiemu rozšíreniu.[3]
Kalotypia nahradila dagerotypiu vyvinutú Francúzom Louisom Daguerrom v roku 1839. Po roku 1851 bola kalotypia nahradená kolódiovým procesom, ktorý vynašiel Frederick Scott Archer.[4] Talbot v roku 1835 vynašiel najskôr metódu nazvanú „Photogenic Drawing“ (fotogenické kresby). Na papier kládol kvetiny, časti rastlín z herbára a iné ploché predmety. Negatívny obraz svojich tieňokresieb mohol uskutočniť okopírovaním na obraz pozitívny. V roku 1839 metódu fotogenickej kresby vylepšil. Bežný kresliaci papier sa natrel roztokom dusičnanu strieborného, osušil sa, namočil do jodidu draselného a bol opäť usušený. Tesne pred upotrebením sa papier scitlivil roztokom dusičnanu a kyselinou galovou. Potom sa papier vyvolával pri svetle sviečky. Pozitív sa získal kopírovaním, pri čom rôzna dĺžka mala vplyv na farebný tón pozitívu od karmínovej a purpurovej po hnedočiernu.[5]
V roku 1851 Gustave Le Gray vylepšil kalotypiu voskovaním. Papier nechal nasiaknuť horúcim voskom, aby ho izoloval zvýšil trvanlivosť preparátu. Po jódovaní a usušení sa ešte papier scitlivil v dusičnane striebornom a kyseline octovej. Pri uchovaní v tme a chlade si papier svoju citlivosť udržal minimálne 2 týždne, uľahčilo to tak fotografovanie na cestách.[6] Český fotograf Josef Krtička nazýval v roku 1847 svoje kalotypie "oblesky na papieri", M. V. Lobethal zase "svetelné obrazy na papieri".[7]
Výhody a nevýhody
Jej výhody spočívali v snímaní na papier, výrobu pozitívu z negatívu a neobmedzené kopírovanie.[8] Problémom bola nepravidelná štruktúra papierových vláken, ktoré sa prenášali aj na fotografie.
Literatúra
- HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987.
- MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985.
Referencie
- ↑ HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 34.
- ↑ MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985. S. 17.
- ↑ Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22
- ↑ HLAVÁČ, Ľudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 30.
- ↑ SCHEUFLER, Pavel. Historické fotografické techniky. [s.l.] : Artama Praha, 1993. ISBN 80-7068-075-X. S. 17.
- ↑ SCHEUFLER, Pavel. Historické fotografické techniky. [s.l.] : [s.n.], 1993. ISBN 80-7068-075-X. (český)
- ↑ SCHEUFLER, Pavel. Historické fotografické techniky. [s.l.] : Artama Praha, 1993. ISBN 80-7068-075-X. S. 18.
- ↑ Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22.
Pozri aj
Ďalšie historické fotografické techniky:
- Heliografia (okolo 1822)
- Ambrotypia (okolo 1850)
- Ferrotypia (alebo plechová fotografia; okolo 1850)
- Kolódiový proces (archerotypia alebo mokrý proces, okolo 1850)
- Dagerotypia (1839)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalotypia
Externé odkazy
- The American Museum of Photography – Masterworks (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).