Sparti: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
'''Sparti''' ([[Gréčtina|gr.]], Σπάρτη (''Spárti'')) je mesto v kraji [[Lakónia]] na [[Peloponéz]]e. Staroveká [[Sparta]] bola známa ako silný grécky štát, moderná Sparta bola založená v 19 stor. blízko starovekej lokality, z ktorej sa však skoro nič nezachovalo. Žije tu okolo 18 000 obyvateľov. Je to hlavné mesto kraja [[Lakónia]] (Lakedemonía). |
'''Sparti''' ([[Gréčtina|gr.]], Σπάρτη (''Spárti'')) je mesto v kraji [[Lakónia]] na [[Peloponéz]]e. Staroveká [[Sparta]] bola známa ako silný grécky štát, moderná Sparta bola založená v 19 stor. blízko starovekej lokality, z ktorej sa však skoro nič nezachovalo. Žije tu okolo 18 000 obyvateľov. Je to hlavné mesto kraja [[Lakónia]] (Lakedemonía). |
||
⚫ | |||
==História== |
|||
==Dejiny== |
|||
{{Hlavný článok|Sparta (starovek)}} |
{{Hlavný článok|Sparta (starovek)}} |
||
==Starovek== |
==Starovek== |
||
Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene [[Achájci|Achájcov]] |
Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene [[Achájci|Achájcov]] a Sparta bolo jedno z najdôležitejších miest mykénskeho obdobia - spolu s [[Mykény|Mykénami]], [[Tiryns]]om a [[Atény|Aténami]]. Okolo 1100 pred Kr. sem však prišiel bojovný grécky kmeň [[Dóri|Dórov]], ktorí si podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a založili slávny staroveký štát Sparta, v ktorom boli utláčaní Achájci, teda helóti a perioikovia. Sparťania sa veľmi odlišovali od ostatných Grékov čo sa týka usporiadania štátu a krutým zaobchádzaním. Mestu vládli dvaja králi (basileis), [[gerúzia]], [[efor]]i a [[apella]]. Za spartského zákonodarcu je považovaný [[Lykurgos]]. Sparťania vyhrali v peloponézskej vojne nad Aténčanmi, neskôr však boli porazení [[Téby|Tébami]] a [[Macedónia|Macedóniou]]. Od roku 146 pred Kr. Grécko pripadlo Rímu, no Sparta si určitú autonómiu uchovala. Počas rímskeho obdobia sa však postupne autonómia vytratila a Achájci aj Sparťania sa navzájom pomiešali. V 3 stor. Spartu dobyli [[Góti]], v 4 stor. Vizigóti a v 5 stor. [[Huni]]. Podľa niektorých informácií však Sparťania dokázali Gótov odohnať, hoci už žiadna skutočná spartská armáda neexistovala. V tomto období už mnohí Sparťania boli kresťania. |
||
== |
==Byzantské obdobie== |
||
[[Image:Nuremberg chronicles - f 28v.png|thumb|right|260px|Byzantská Lakedemonía]] |
[[Image:Nuremberg chronicles - f 28v.png|thumb|right|260px|Byzantská Lakedemonía]] |
||
Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7 stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v |
Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7 stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v pohorí [[Taugetos]] a odtiaľto ovládali Grékov. Mnohí obyvatelia Lakónie, teda aj Sparty odišli, niektorí odišli na [[Sicília|Sicíliu]], iní na peloponézsky polostrov [[Mani (Peloponéz)|Mani]], iní do mesta [[Monemvasia]], ďalší do [[Cakóni|Tsakónie]], teda na západný Peloponéz a tu si uchovali svoje dórske zvyky aj dialekt dodnes. Gréci z Mani sú známi ako výborní bojovníci. V 9. stor bola moc Slovanov definitívne zničená Byzanciou a na posilnenie miestneho gréckeho obyvateľstva bolo do Lakónie privedené grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a [[Anatólia|Anatólie]]. Byzantská vláda na troskách Sparty vytvorila mesto Lakedemonía, podľa kraja Lakónia, ktorý sa tiež nazýval Lakedemonía. V tomto meste okrem [[Gréci|Grékov]] žili aj [[Židia]] a [[Arméni]]. Mesto bolo dôležitým centrom Peloponézu a sídlo patriarchu. V 10 stor. tu pôsobil svätý Nikón. V 13 stor. mesto ovládli [[Benátky|Benátčania]]. Benátski kupci sa tiež usadili v meste a neskôr sa Grékmi pomiešali. V roku 1263 sa však obyvatelia presťahovali z Lakedemonie do nového mesta, do blízkej [[Mystra|Mystry]], ktorá sa stala dôležitým centrom. Mystru v 15 stor. dobyli [[Turci]]. |
||
==Moderné obdobie == |
|||
⚫ | |||
==Moderná doba== |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
==Zdroje== |
==Zdroje== |
Verzia z 15:24, 26. december 2009
Sparti (gr., Σπάρτη (Spárti)) je mesto v kraji Lakónia na Peloponéze. Staroveká Sparta bola známa ako silný grécky štát, moderná Sparta bola založená v 19 stor. blízko starovekej lokality, z ktorej sa však skoro nič nezachovalo. Žije tu okolo 18 000 obyvateľov. Je to hlavné mesto kraja Lakónia (Lakedemonía).
V okolí Sparti sa pestujú hlavne olivy a citrusy. V meste môžeme navštíviť archeologické múzeum, Akropolu, staroveké divadlo, chrám bohyne Atény, hrob kráľa Leonida a kostol sv. Nikóna z 10 storočia. Starosta mesta je Sarándos Antonákos.
Dejiny
Starovek
Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene Achájcov a Sparta bolo jedno z najdôležitejších miest mykénskeho obdobia - spolu s Mykénami, Tirynsom a Aténami. Okolo 1100 pred Kr. sem však prišiel bojovný grécky kmeň Dórov, ktorí si podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a založili slávny staroveký štát Sparta, v ktorom boli utláčaní Achájci, teda helóti a perioikovia. Sparťania sa veľmi odlišovali od ostatných Grékov čo sa týka usporiadania štátu a krutým zaobchádzaním. Mestu vládli dvaja králi (basileis), gerúzia, efori a apella. Za spartského zákonodarcu je považovaný Lykurgos. Sparťania vyhrali v peloponézskej vojne nad Aténčanmi, neskôr však boli porazení Tébami a Macedóniou. Od roku 146 pred Kr. Grécko pripadlo Rímu, no Sparta si určitú autonómiu uchovala. Počas rímskeho obdobia sa však postupne autonómia vytratila a Achájci aj Sparťania sa navzájom pomiešali. V 3 stor. Spartu dobyli Góti, v 4 stor. Vizigóti a v 5 stor. Huni. Podľa niektorých informácií však Sparťania dokázali Gótov odohnať, hoci už žiadna skutočná spartská armáda neexistovala. V tomto období už mnohí Sparťania boli kresťania.
Byzantské obdobie
Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7 stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v pohorí Taugetos a odtiaľto ovládali Grékov. Mnohí obyvatelia Lakónie, teda aj Sparty odišli, niektorí odišli na Sicíliu, iní na peloponézsky polostrov Mani, iní do mesta Monemvasia, ďalší do Tsakónie, teda na západný Peloponéz a tu si uchovali svoje dórske zvyky aj dialekt dodnes. Gréci z Mani sú známi ako výborní bojovníci. V 9. stor bola moc Slovanov definitívne zničená Byzanciou a na posilnenie miestneho gréckeho obyvateľstva bolo do Lakónie privedené grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a Anatólie. Byzantská vláda na troskách Sparty vytvorila mesto Lakedemonía, podľa kraja Lakónia, ktorý sa tiež nazýval Lakedemonía. V tomto meste okrem Grékov žili aj Židia a Arméni. Mesto bolo dôležitým centrom Peloponézu a sídlo patriarchu. V 10 stor. tu pôsobil svätý Nikón. V 13 stor. mesto ovládli Benátčania. Benátski kupci sa tiež usadili v meste a neskôr sa Grékmi pomiešali. V roku 1263 sa však obyvatelia presťahovali z Lakedemonie do nového mesta, do blízkej Mystry, ktorá sa stala dôležitým centrom. Mystru v 15 stor. dobyli Turci.
Moderné obdobie
V roku 1834, teda tesne po oslobodení Grécka od Turkov, grécky kráľ Otho postavil nové mesto, Sparti, na mieste starovekej lokality a stredovekej Lakedemonie. Boli sem presídlení obyvatelia z neďalekej Mytstri, pretože pochádzali zo Sparty.
Zdroje
- Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη