Cháridža: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: arz:خوارج |
d robot Zmenil: an:Harichismo; kozmetické zmeny |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Cháridža''' ([[arabčina|arabs.]] الخوارج - ''al-Chawāridž'', odv. z |
'''Cháridža''' ([[arabčina|arabs.]] الخوارج - ''al-Chawāridž'', odv. z خرج - ''charadža'', dosl. ''odísť, opustiť'') je najstaršia [[islam]]ská sekta. Vznikla roku [[657]] počas mocenského zápasu medzi [[Alí]]m, [[Mohamed]]ovým bratrancom a zaťom, a [[Mu‘áwija|Mu‘áwijom]], bratrancom [[chalífa|chalífu]] [[Usmán]]a. Vojská oboch sa stretli pri [[Siffín]]e. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa [[Korán]]u, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku [[661]] jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil. |
||
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech. |
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech. |
||
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
[[Kategória:Islam]] |
[[Kategória:Islam]] |
||
[[an: |
[[an:Harichismo]] |
||
[[ar:خوارج]] |
[[ar:خوارج]] |
||
[[arz:خوارج]] |
[[arz:خوارج]] |
||
Verzia z 20:27, 20. marec 2010
Cháridža (arabs. الخوارج - al-Chawāridž, odv. z خرج - charadža, dosl. odísť, opustiť) je najstaršia islamská sekta. Vznikla roku 657 počas mocenského zápasu medzi Alím, Mohamedovým bratrancom a zaťom, a Mu‘áwijom, bratrancom chalífu Usmána. Vojská oboch sa stretli pri Siffíne. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa Koránu, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku 661 jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil.
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech.
Od 7. storočia sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina ibádíja je dodnes aktívna v Líbyii (Džabal Nafúsa) a v Tunisku (Džerba).