Frédéric Joliot-Curie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
životopis Frédéric Joliot-Curie |
d -text, skopírované z http://referaty-seminarky.sk/objavitelia-umelej-radioaktivity---irene-joliotova-curieova-a-frederic-joliot-curie/ |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
V roku [[1935]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] ''za syntézu nových rádioaktívnych prvkov''. |
V roku [[1935]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] ''za syntézu nových rádioaktívnych prvkov''. |
||
Fréderic Joliot sa narodil 19.marca 1900 v Paríži ako najmladší zo šiestich detí obchodníka.V roku 1923 skončil Vysokú školu priemyslovej fyziky a chémie v Paríži a za vynikajúci prospech bol odmenený medailou Pierra Currieh.Na doporučenie riaditeľa Paula Langevina nastúpil roku 1925 ako mimoriadny asistent Marie Curieovej, riediteľky Ústavu rádia. Zaoberal sa tu elektrochémiu polónia. V Ústave sa zoznámil s Irene Curie-ovou a roku 1926 sa s ňou oženil.Od roku 1930 sa obaja zaoberali śtúdiom žiarenia, ktoré vznikalo pri bombardovaní berýlia časticami alfa.Nasledujúcimi prácami zmerali hmotonosť neutrónu. |
|||
Pri ožarovaní hliníku žiarením alfa objavili roku 1934 umelú rádioaktivitu. Tak bol vytvorený prví rádioaktívny prvok umelo prvýkrát bol v laboratórnych podmienkach vytvorený pozitron. |
|||
Za objav umelej rádioaktivity boli ocenení švédskou královskou akadémiou v roku 1935 Nobelovou cenou za chémiu. |
|||
V roku 1935 sa Frédéric Joliot-Currie stal profesorom na Collége de France. Založil nové laboratórium jadrovej chémie a vybavil ho prvím urýchlovačom častíc v Európe. |
|||
Keď koncom roku 1938 Otto Hahn so spolupracovníkmi dosiahli chemickou cestou štiepenie Uránu pri ostrelovaní neutrónmi, Joliot-Curie krátko na to podal fyzikálne vysvetlenie tejto jadernej reakcie. |
|||
Joliot-Curie spolu s H.Halbanom a L.Kowarským objavili, že pri štiepení jadra vznikajú dva až tri nové neutróny. Tým sa otvorila cesta k uskutočneniu reťazovej štiepnej reakcie. Joliot-Currie sa so spolupracovníkmi hneď začal zaoberať meraniami potrebnými pre konśtrukciu jadrového reaktora. |
|||
Po vojne bol vymenovaný hlavným komisárom francúzskeho Komisariátu pre atómovú energiu.V pevnosti Chatillon pri Paríži bol pod jeho vedením uvedený do prevádzky prvý jadrový reaktor. |
|||
V roku 1950 bol odvolaný z funkcie komisára kvôli jeho odmietnutiu podielať sa na vývoji jadrovej bomby. |
|||
14.augusta 1958, dva roky po smrti svojej ženy, zomrel v nemocnici Saint Antoine v Paríži. |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
Verzia z 19:39, 8. jún 2010
Jean Frédéric Joliot-Curie (* 19. marec 1900, Paríž – † 14. august 1958 tamtiež) bol francúzsky fyzik, člen Parížskej akadémie vied, spoluobjaviteľ umelej rádioaktivity.
V roku 1935 získal Nobelovu cenu za chémiu za syntézu nových rádioaktívnych prvkov.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.