Ondrej I. (Uhorsko)

Busta Ondreja I.v národnom historickom parku. Ópusztaszer, Maďarsko

Ondrej I. (* 1015; † 1060/1061) bol uhorským kráľom v rokoch 1046 - 1060/1061, pochádzal z mladšej vetvy rodu Arpádovcov.

Potom čo strávil pätnásť rokov v exile nastúpil na trón počas silného povstania pohanských Maďarov. Napriek tomu posilnil pozíciu kresťanstva v Uhorusku a tiež sa mu podarilo uchrániť nezávislosť uhorského kráľovstva proti Rímskonemecká ríša|Svätej ríši rímskej. Pokúsil sa zaistiť nástupnictvo pre svojho syna, čo viedlo k otvorenej revolte jeho brata, ktorý ho zosadil z trónu s pomocou sily.

Mladosť

Ondrej bol druhý syn vojvodu Vazula, bratanca Štefana I., prvého kráľa Uhorska. Jeho matka bola pravdepodobně konkubína (dcéra člena uhorského rodu Tátony) jeho otca stále uznávajúceho staré zvyky.

2. septembra 1031 bol diviakom pri love zabitý jediný preživší syn kráľa Štefana Imrich. Kráľ chcel poistiť pozíciu kresťanstva v poloprevrátenom kráľovstve, preto plánoval menovať syna svojej sestry, Petra Orseola, svojim nástupcom. Vojvoda Vazul, považovaný za ctiteľa zvykov, sa zúčastnil konšpirácie s cieľom zabiť kráľa, ale atentát nevyšiel a vojvodovi vyškriabali oči, do uší naliali roztavené olovo a jeho troch synov vyhnali do exilu.

Pozadie

Uhorská kmeňová spoločnosť neuznávala prvorodenstvo, miesto toho favorizovala vek pre určenie poradia nástupnictva. To urobilo z ostatných mužských členov Arpádovskej dynastie nebezpečenstvo pre úradujúceho kráľa. Ondrejova vetva dynastie dlho súperila so staršiou vetvou ku ktorej patrili Štefan I. a jeho otec. V predošlom polstoročí sa rodinná rivalita sústredila väčšinou na spor medzi východnym a západným kresťanstvom, predstavovaným mladšou a staršou vetvou. Staršia vetva vymrela po meči v roku 1038, čo otvorilo nové príležitosti pre mladšiu preživšiu vetvu. Uhorská klanová spoločnosť 11. storočia stále verila v jedinečnú dedičnosť po mužskej línii.

V exile

Po otcovej tragickej smrti otce museli bratia opustiť vlasť. Najskôr utiekli do Čiech a pokračovali do Poľska, kde sa Belo oženil s členkou dynastie Piastovcov. Ondrej a Levente pokračovali v ceste a usadili sa v Kyjeve. Tam sa Ondrej oženil s Anastáziou Kyjevskou, dcérou kniežaťa Jaroslava I. Múdreho.

Anglickí preláti, vedení biskupom Gerardom z Csanádu, sa rozhodli povolať Ondreja a jeho bratov späť do Uhorka a napísali im dopis. V dobe, kedy sa Ondrej a Levante vrátili do vlasti, sa rozpútalo obrovské povstanie Maďarov. Obaja bratia vytvorili v Abaújváre alianciu s rebelmi, korí prijali vedenie. Kráľ Peter sa pokúsil utiecť do Svatej ríše rímskej, ale bol uväznený a oslepený spojencami oboch bratov.