Trícium

Trícium je rádioaktívny izotop vodíka. Trícium sa vyskytuje v prírode v rozsahu 1 atóm na 1018 atómov vodíka. Jeho prítomnosť je spôsobená jadrovými reakciami indukovanými kozmickým žiarením v horných vrstvách atmosféry:

¹⁴₇N + ¹₀n = ³₁H + ¹²₆C

¹⁴₇N + ¹₁H = ³₁H + fragmenty

²₁H + ²₁H = ³₁H + ¹₁H

Koncentrácia trícia vzrástla viac ako stokrát – od skúšok termojadrových zbraní začatých v roku 1954. Zákazom jadrových skúšok vo vzduchu a prirodzenou rádioaktivitou trícia (t1/2 = 12,32 roka) jeho obsah klesol. K výrobe trícia sa využívajú rôzne reakcie. V súčasnosti sa vyrába vo veľkom rozsahu ožiarením obohateného ⁶Li neutrónmi v jadrovom reaktore:

⁶₃Li + ¹₀n = ⁴₂He + ³₁H

Na rozdiel od deutéria je jadro trícia nestabilné a rozpadá sa s polčasom rozpadu 12,32 roka za vyžiarenia málo energetického beta žiarenia. Produktom rozpadu je hélium-3:

${}_{1}^{3}{\hbox{T}}\to {}_{2}^{3}{\hbox{He}}^{+}+{\hbox{e}}^{-}+{\overline {\nu }}_{\hbox{e}}$

pričom sústava uvoľní 18,6 keV energie.

• Konfigurácia: 1 protón, 2 neutróny, 1 elektrón
• Značka: T
• Relatívna atómová hmotnosť:3,01605 amu
• Výskyt: 10^-15 – 10^-16 %

Vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria, v stopových množstvách vzniká aj v najvyšších vrstvách atmosféry jeho pôsobením na dusík vo vzduchu:

${}_{1}^{2}{\hbox{D}}+{}_{1}^{2}{\hbox{d}}\to {}_{1}^{1}{\hbox{p}}+{}_{1}^{3}{\hbox{T}}$

${}_{7}^{14}{\hbox{N}}+{}_{0}^{1}{\hbox{n}}\to 3{}_{2}^{4}\alpha +{}_{1}^{3}{\hbox{T}}$

Vzniká aj pri výbuchu vodíkovej bomby.

Využitie

Používa sa na značkovanie organických látok pri výskumoch, na značkovanie vôd a pri zisťovaní ich prietoku horninami v baniach. Rádiohydrogeológovia toto prírodné značkovanie používajú na stanovenie veku vody v studniach a morských hlbinách. Trícium taktiež slúži ako jedna zo zložiek náplne termonukleárnej bomby. Trícium sa využíva aj ako palivo v niektorých fúznych reaktoroch, napríklad ITER.