Juliana Korponaiová-Géciová

Juliana Géciová – Korponayová 1680 - 1714

Bola uhorská šlachtičná (je známa tiež z románu spisovateľa Móra Jókaiho ako Levočská biela pani) Bola dcérou Žigmunda Géciho a Judity Bakošovej. Narodila sa v Ožďanoch v roku 1680 v kaštieli. Do svojich 16 rokov vyrastala u Dávida Absolóna na hrade Mukačevo. V roku 1700 sa vydala za Jána Korponaya, kapitána Muránskeho hradu, ktorý bol adoptívnym synom Krištofa Kubínyho (1527-1586) a Barbory Pongrácovej. Mali spolu syna Gabriela. Bývala aj v Banskej Bystrici v dome č. 11 na Lazovnej ulici, ktorý existuje dodnes. (V kuriálnej zápisnici z roku 1730 sa spomína, že darovaný a opravený „dom skonfiškoval a obýva kráľovský fiškus“, po tom čo bola Juliana obvinená z vlastizrady.) Jej manžel Ján Korponay bol banskobystrickým súdom Jána Sentiványho taktiež odsúdený na pokutu takmer 5 tisíc zlatých. Jej otec Žigmund bol plukovníkom telesnej stráže Imricha Tökölyho Počas stavovských povstaní Františka II. Rákociho už ako vydatá, bola milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefana Andrášiho , ktorý už bol v tom čase vdovec. Julianin manžel Ján Korponay bol v nepokojných časoch kuruckého odboja prívržencom cisára Jozefa I. Habsburského (1678-1711) Údajne pod vplyvom manželky Juliany Géciovej-Korponayovej sa pridal na stranu Františka II. Rákociho., ktorý bol so svojimi vernými v poľskej emigrácii. Juliana, keďže otec nebol prítomný, prijala v roku 1712 namiesto neho listy od kuruckých emigrantov, ktorých obsahom boli výzvy na nové povstanie proti cisárovi. (Pri výsluchu tvrdila, že ich spálila) Bola zatknutá, obvinená, zo špionáže, vlastizrady a na hrade Červený Kameň uväznená, neskôr žalárovaná v Győri. Celkove tri roky. Na priamy nátlak cisára, Tzv. „delegovanému súdu“ predsedal gróf Štefan Koháry (1649-1731) Ďalší členovia súdu boli Ján Pálfi, Mikuláš Ilešházi. Súd najskôr odložil vynesenie rozsudku o dva roky, ale nakoniec poslúchol kráľovský príkaz aby obvinená bola súdená aj mučená.V tejto súvislosti je zaznamenaný cisárov argument: „aj keď neexistuje žiadny právny bod, ktorý by nám to umožňoval, žiadny zákon nám to ani nezakazuje.“ Juliana bola počas súdu uväznená v Győri v podzemnej kobke v budove radnice. Bola mučená vyviazaním tela na strop za ruky a zaťažením dolných končatín kamenným závažím. Od pálenia rozpálenou žehličkou jej sudcovia z mučenia upustili. Počas tortúry nepriznala nič k čomu by sa už skôr nepriznala dobrovoľne. Na trhovisku v Győri bola 25. septembra 1714 Juliana popravená. Verejne ju sťali mečom pripútanú k popravčiemu stĺpu (na dnešnom námestí Széchenyi) a pochovali ešte v ten deň na neďalekom katedrálnom cintoríne. (dnes už neexistuje) V zázname z 25. septembra 1714 sa spomína, že "Julianu sťali pred zrakom ľudu". V Matrike zosnulých v Győri je zápis, že ju pochoval "nemecký kaplán František Kopcsinai.“ Z najnovších bádaní historikov vyplýva, že Juliana Géciová-Korponayová bránu v obliehanej Levoči neotvorila. V skutočnosti len jej milenec Štefan Andráši oznámenie a listy o predbežnom rokovaní o kapitulácii postúpil prostredníctvom nej obrancom Levoče. Mesto dobrovoľne kapitulovalo podľa dohody mestskej rady a cisárskeho generála Georga Wilhelma Löffelholza (1661-1719) V roku 1909 zorganizoval historik Kálmán Thaly (1839-1909) v Maďarsku prednášku o Juliane Korponayovej Na prednáške tvrdil, že poskytol spisovateľovi Mórovi Jókaimu námet k romantickému románu Levočská biela pani.