Privilégium: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: uk:Привілеї |
d t.j. → t. j. |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Privilégium''' je [[výsada]] udelená voči všeobecným právam (t.j. právam, ktoré má ostatná verejnosť) jednotlivcovi (prípadne aj jednotlivej veci |
'''Privilégium''' je [[výsada]] udelená voči všeobecným právam (t. j. právam, ktoré má ostatná verejnosť) jednotlivcovi (prípadne aj jednotlivej veci – najmä pozemku – alebo jednotlivému pomeru) alebo triede/skupine jednotlivcov (prípadne aj triede/skupine vecí alebo pomerov). Na rozdiel od mandátu ide spravidla o práva trvalé, veľmi dlho platné, často aj dedičné. Ako privilégium sa označuje aj [[stredovek]]á alebo [[novovek|ranonovoveká]] listina, ktorou sa privilégium udeľuje (pozri nižšie). |
||
Slovo pôvodne v časoch [[Staroveký Rím|rímskej republiky]] znamenalo všeobecne právne rozhodnutia týkajúce sa jednotlivca (bez ohľadu na to, či boli pre daného jednotlivca priaznivé alebo nepriaznivé). V [[Corpus iuris civilis]] sa výraz používa ako synonymum pre právo jednotlivca. Po zániku Rímskej ríše (teda v stredoveku) sa definícia postupne jednak rozšírila aj na skupiny jednotlivcov a jednak sa zúžila na právo výsadné. |
Slovo pôvodne v časoch [[Staroveký Rím|rímskej republiky]] znamenalo všeobecne právne rozhodnutia týkajúce sa jednotlivca (bez ohľadu na to, či boli pre daného jednotlivca priaznivé alebo nepriaznivé). V [[Corpus iuris civilis]] sa výraz používa ako synonymum pre právo jednotlivca. Po zániku Rímskej ríše (teda v stredoveku) sa definícia postupne jednak rozšírila aj na skupiny jednotlivcov a jednak sa zúžila na právo výsadné. |
||
V stredoveku a včasnom novoveku bolo privilégium (či privilégiá) výsada (výsady) udeľovaná (udeľované) formou listiny |
V stredoveku a včasnom novoveku bolo privilégium (či privilégiá) výsada (výsady) udeľovaná (udeľované) formou listiny – ktorá sa zvykne nazývať '''privilégium/privilégiá/výsady/výsadná listina''' – pánom (panovníkom, pápežom, zemepánom a podobne) jeho poddanému či skupine poddaných. Od [[16. storočia]] tieto výsady mali aj formu výnimky z platných predpisov. Najznámejšie privilégiá udeľoval panovník za zásluhy. |
||
[[Kategória:Právo]] |
[[Kategória:Právo]] |
Verzia z 10:21, 31. marec 2011
Privilégium je výsada udelená voči všeobecným právam (t. j. právam, ktoré má ostatná verejnosť) jednotlivcovi (prípadne aj jednotlivej veci – najmä pozemku – alebo jednotlivému pomeru) alebo triede/skupine jednotlivcov (prípadne aj triede/skupine vecí alebo pomerov). Na rozdiel od mandátu ide spravidla o práva trvalé, veľmi dlho platné, často aj dedičné. Ako privilégium sa označuje aj stredoveká alebo ranonovoveká listina, ktorou sa privilégium udeľuje (pozri nižšie).
Slovo pôvodne v časoch rímskej republiky znamenalo všeobecne právne rozhodnutia týkajúce sa jednotlivca (bez ohľadu na to, či boli pre daného jednotlivca priaznivé alebo nepriaznivé). V Corpus iuris civilis sa výraz používa ako synonymum pre právo jednotlivca. Po zániku Rímskej ríše (teda v stredoveku) sa definícia postupne jednak rozšírila aj na skupiny jednotlivcov a jednak sa zúžila na právo výsadné.
V stredoveku a včasnom novoveku bolo privilégium (či privilégiá) výsada (výsady) udeľovaná (udeľované) formou listiny – ktorá sa zvykne nazývať privilégium/privilégiá/výsady/výsadná listina – pánom (panovníkom, pápežom, zemepánom a podobne) jeho poddanému či skupine poddaných. Od 16. storočia tieto výsady mali aj formu výnimky z platných predpisov. Najznámejšie privilégiá udeľoval panovník za zásluhy.