Biela krvinka: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Aibot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Pridal: ga:Fuilchill bhán
Riadok 40: Riadok 40:
[[fi:Valkosolu]]
[[fi:Valkosolu]]
[[fr:Leucocyte]]
[[fr:Leucocyte]]
[[ga:Fuilchill bhán]]
[[gl:Leucocito]]
[[gl:Leucocito]]
[[hak:Pha̍k Se-pâu]]
[[hak:Pha̍k Se-pâu]]

Verzia z 19:02, 1. máj 2011

Červená krvinka, krvná doštička a biela krvinka pod SEM mikroskopom

Biele krvinky alebo leukocyty sú druh krvných teliesok.

Obsahujú jadro, nemajú stály tvar. Všetky majú schopnosť amébovito sa pohybovať a na rozdiel od červených krviniek sú bezfarebné. Ich počet v krvi je podstatne nižší. V organizme plnia obrannú funkciu (imunita) a možno ich nájsť aj v iných tkanivách, v miazge, slezine a inde. U človeka Je ich 4 až 9 × 109 v litri krvi.

Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:

Funkcie

Biele krvinky zabezpečujú imunitu. Nešpecifická imunita je vrodená. Dôležitým nástrojom prirodzenej odolnosti organizmu je schopnosť bielych krviniek (granulocytov a monocytov) a špeciálnych buniek v tkanivách pohlcovať choroboplodné zárodky a iné častice fagocytózou.

Špecifická imunita je uskutočňovaná prostredníctvom B a T lymfocytov (pozri pod lymfocyty).