Apoptóza: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 12:19, 5. jún 2011

Apoptóza je programovaná bunková smrť. Na bunku pôsobia signály (z vnútorného alebo vonkajšieho prostredia), ktoré postupne vedú k tomu, že bunka sama rozštiepi svoju DNA na fragmenty, rozloží vlastné proteíny a pomocou cytoskeletu sa rozpadne na viacero apoptotických teliesok, ktoré sú v extracelulárnom prostredí pohltené okolitými bunkami. V tom sa líši od nekrózy, kedy je bunka zničená „násilne“, jej obsah vytečie do okolia ostatných buniek a môže ich svojím obsahom neadekvátne ohroziť (výlevom mediátorov, ktoré mala vo vnútornom prostredí).

Apoptóza je veľmi dôležitá v embryonálnom vývoji (prsty na rukách sa zakladajú aj s blanami medzi prstami a neskôr odumrú apoptózou), i pri raste organizmu a jeho jednotlivých častí. Veľký význam má takisto pri rozpoznávaní nekontrolovateľne sa množiacich buniek. Organizmus má ochranné mechanizmy, ktoré dokážu takýmto bunkám príslušnou signalizáciou „vnútiť“ apoptózu.

Zdroj

KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)

Tento článok týkajúci sa biológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Šablóna:Link FA

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+[[Obrázok:Apoptosis.png|thumb|Zmeny buňky pri apoptóze]]
-'''Apoptóza''' je programovaná [[bunková smrť]]. Na [[bunka|bunku]] pôsobia signály, ktoré postupne vedú k tomu, že bunka sama rozloží svoje vlastné [[proteín]]y, postupne sa jej penetruje [[plazmatická membrána]], bunka zomiera a zvyšky v extracelulárnom prostredí sú pohltené okolitými bunkami. Je to opak [[nekróza|nekrózy]], kedy je bunka zničená „násilne“ a jej obsah vytečie do okolia ostatných buniek a môže ich svojím obsahom neadekvátne ohroziť výlevom mediátorov, ktoré mala vo vnútrobunkovom prostredí.
+'''Apoptóza''' je programovaná [[bunková smrť]]. Na [[bunka|bunku]] pôsobia signály (z vnútorného alebo vonkajšieho prostredia), ktoré postupne vedú k tomu, že bunka sama rozštiepi svoju [[DNA]] na fragmenty, rozloží vlastné [[proteín]]y a pomocou [[cytoskelet]]u sa rozpadne na viacero apoptotických teliesok, ktoré sú v extracelulárnom prostredí [[fagocytóza|pohltené]] okolitými bunkami. V tom sa líši od [[nekróza|nekrózy]], kedy je bunka zničená „násilne“, jej obsah vytečie do okolia ostatných buniek a môže ich svojím obsahom neadekvátne ohroziť (výlevom mediátorov, ktoré mala vo vnútornom prostredí).
-Apoptóza je veľmi dôležitá v [[embryo|embryonálnom]] vývoji (prsty na rukách sa zakladajú aj s blanami medzi prstami a neskôr odumrú apoptózou), i pri raste organizmu a jeho jednotlivých častí. Veľký význam takisto pri rozpoznávaní nekontrolovateľne sa množiacich buniek. Organizmus má ochranné mechanizmy, ktoré dokážu takýmto bunkám príslušnou signalizácou „vnútiť“ apoptózu.
+Apoptóza je veľmi dôležitá v [[embryo|embryonálnom]] vývoji (prsty na rukách sa zakladajú aj s blanami medzi prstami a neskôr odumrú apoptózou), i pri raste organizmu a jeho jednotlivých častí. Veľký význam má takisto pri rozpoznávaní nekontrolovateľne sa množiacich buniek. Organizmus má ochranné mechanizmy, ktoré dokážu takýmto bunkám príslušnou signalizáciou „vnútiť“ apoptózu.
+== Zdroj ==
-{{Biologický výhonok}}
+*{{Citácia knihy
+  | priezvisko          = Kittnar
+  | meno                = Otomar a kol
+  | odkaz na autora     =
+  | titul               = Lékařská fyziologie
+  | vydavateľ           = Grada
+  | miesto              = Praha
+  | rok                 = 2011
+  | isbn                = 978-80-247-3068-4
+  | kapitola            =
+  | strany              =
+  | jazyk               = po česky
+}}
+{{biologický výhonok}}
 [[Kategória:Cytológia]]