Bard: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: sh:Bard
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:The Bard.jpg|thumb|''Bard'' (ca 1817), [[John Martin (painter)|John Martin]]]]
[[Súbor:The Bard.jpg|thumb|''Bard'' (cca 1817), [[John Martin (maliar)|John Martin]]]]
'''Bard''', často prekladaný ako básnik a spevák.
'''Bard''', často prekladaný ako básnik a spevák.


Riadok 6: Riadok 6:
Bardi vo svojej pamäti uchovávali spevy, piesne a básne o bohoch, hrdinoch a kráľoch. Ich umelecký prednes bol veľmi kvalitný a popularita bardov často presahovala hranice krajiny. Ich výtvory dokonca zbierali [[mních|mnísi]].
Bardi vo svojej pamäti uchovávali spevy, piesne a básne o bohoch, hrdinoch a kráľoch. Ich umelecký prednes bol veľmi kvalitný a popularita bardov často presahovala hranice krajiny. Ich výtvory dokonca zbierali [[mních|mnísi]].


Stať sa bardom pritom nebolo vôbec jednoduché. Pod vedením majstra sa žiak - mabinog, vzdelával až 12 rokov. Za ten čas mal presne stanovené koľko veršov musí vytvoriť a koľko sa ich musí naučiť naspamäť. Metódy na prebudenie inšpirácie boli často dosť drastické - samota a pôst, znehybnenie tela na niekoľko hodín a podobne. Melódie bardov vraj mali priam zázračný účinok, vedeli potešiť srdce, uzdravovať alebo aj vyburcovať do nepríčetnosti. Bard však nie je tak celkom iba keltskou záležitosťou. S ekvivalentom barda sa stretávame aj u [[germáni|germánov]] (konkrétne [[germánovia|vikingov]]), kde bol nazývaný [[skald]], alebo aj u [[slovania|slovanov]] kde sa volal [[guslar]] (oblasť bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]]), [[skazitel]] ([[Rusko]] a [[Ukrajina]]) alebo [[igric]] ([[Slovensko]] a [[Čechy]]).
Stať sa bardom pritom nebolo vôbec jednoduché. Pod vedením majstra sa žiak - mabinog, vzdelával až 12 rokov. Za ten čas mal presne stanovené koľko veršov musí vytvoriť a koľko sa ich musí naučiť naspamäť. Metódy na prebudenie inšpirácie boli často dosť drastické - samota a pôst, znehybnenie tela na niekoľko hodín a podobne. Melódie bardov vraj mali priam zázračný účinok, vedeli potešiť srdce, uzdravovať alebo aj vyburcovať do nepríčetnosti. Bard však nie je tak celkom iba keltskou záležitosťou. S ekvivalentom barda sa stretávame aj u [[germáni|Germánov]] (konkrétne [[vikingovia|Vikingov]]), kde bol nazývaný [[skald]], alebo aj u [[slovania|Slovanov]] kde sa volal [[guslar]] (oblasť bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]]), [[skazitel]] ([[Rusko]] a [[Ukrajina]]) alebo [[igric]] ([[Slovensko]] a [[Čechy]]).


[[Kategória:Kelti]]
[[Kategória:Kelti]]
[[Kategória:Hudba]]
[[Kategória:Stredoveká hudba]]
[[Kategória:Írska literatúra]]
[[Kategória:Írska literatúra]]
[[Kategória:Škótska literatúra]]
[[Kategória:Literatúra v Škótsku]]
[[Kategória:Welšská kultúra]]
[[Kategória:Literatúra vo Walese]]
[[Kategória:Stredoveké Škótsko]]
[[Kategória:Stredoveké umenie]]
[[Kategória:Stredoveké Írsko]]
[[Kategória:Romantizmus]]
[[Kategória:Romantizmus]]



Verzia z 05:35, 14. september 2011

Bard (cca 1817), John Martin

Bard, často prekladaný ako básnik a spevák.

Ich úloha v keltskej spoločnosti bola oveľa širšia. Bard bol vysoko vzdelaný v oblasti rétoriky, lingvistiky, umenia a mytológie. Ich pozícia sa viac blížila ku kňazovi, než k zabávačovi. Bardi boli po druidoch druhí najviac vážení z takzvaného Aes Dana (učený ľud). Ich politická pozícia bola vždy neutrálna, nemiešali sa do sporov. Bardi boli oprávnení pohybovať sa medzi kráľovstvami aj v čase vojny a nikto ich nesmel zastaviť.

Bardi vo svojej pamäti uchovávali spevy, piesne a básne o bohoch, hrdinoch a kráľoch. Ich umelecký prednes bol veľmi kvalitný a popularita bardov často presahovala hranice krajiny. Ich výtvory dokonca zbierali mnísi.

Stať sa bardom pritom nebolo vôbec jednoduché. Pod vedením majstra sa žiak - mabinog, vzdelával až 12 rokov. Za ten čas mal presne stanovené koľko veršov musí vytvoriť a koľko sa ich musí naučiť naspamäť. Metódy na prebudenie inšpirácie boli často dosť drastické - samota a pôst, znehybnenie tela na niekoľko hodín a podobne. Melódie bardov vraj mali priam zázračný účinok, vedeli potešiť srdce, uzdravovať alebo aj vyburcovať do nepríčetnosti. Bard však nie je tak celkom iba keltskou záležitosťou. S ekvivalentom barda sa stretávame aj u Germánov (konkrétne Vikingov), kde bol nazývaný skald, alebo aj u Slovanov kde sa volal guslar (oblasť bývalej Juhoslávie), skazitel (Rusko a Ukrajina) alebo igric (Slovensko a Čechy).