Fanariot: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 14:10, 30. december 2011

Fanarioti (po grécky: Φαναριώτες - Fanariotes, po rumunsky: Fanarioţi, po bulharsky:Фaнариоти - Fanarioti) sú:

a) grécki obyvatelia Fanaru (prípadne celého Konštantínopolu/Istanbulu)
b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru)

Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka diaspora, vrátane helénizovaných Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentná konštantínopolská štvrť Fanar (slovensky: maják), kde mal svoje sídlo aj ekumenický patriarcha.

Fanarioti sa už od 17. storočia postupne presadzovali v štátnej správe Osmanskej ríše, najviac vo Valašsku a Moldavsku, kde zastávali významné úrady. Väčšina z nich stála v opozícii voči gréckemu povstaniu, ktoré prepuklo v 20. rokoch 19. storočia. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Napriek tomu sa hlavne mladší členovia Fanariotov k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku Filiki Eteria sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros a Demetrius Ypsilanti).

Priezviská hlavných fanariotských rodov:

Argyropoulos
Callimach (Călmaşu), pôvodne bojarský rod z Moldavska
Cantacuzino
Caradjas (Caragea)
Ghikas (Ghica, Ghyka či Ghika)
Manos
Mavrocordatos (Mavrocordat)
Mavrogenes (Mavrogheni)
Mourousis (Moruzi)
Musurus
Racovitza (Racoviţă), valašský šľachtický rod
Rosettis (Ruset či Russeti)
Soutzos (Suţu či Sutzu)
Ypsilantis (Ipsilanti)
Vacarescu

Literatúra

PEČENKA, Marek; LUŇÁK, Petr. Encyklopedie moderní historie. 2. vyd. Praha : Libri, 1998. 631 s. ISBN 80-85983-46-X. S. 135.

Externé odkazy

Profil fanariota Alexandrose Ypsilanty.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fanarioti na českej Wikipédii.

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 *b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru)
-Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka [[Diaspora (Židia)|diaspora]], vrátane [[helénizácia|helénizovaných]] Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentné [[Konštantínopol (do roku 1453)|konštantínopol]]ská štvrť [[Fanar]] (''slovensky: maják''), kde mal svoje sídlo aj ekumenický [[patriarcha]].
+Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka [[Diaspora (Židia)|diaspora]], vrátane [[helénizácia|helénizovaných]] Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentná [[Konštantínopol (do roku 1453)|konštantínopol]]ská štvrť [[Fanar]] (''slovensky: maják''), kde mal svoje sídlo aj ekumenický [[patriarcha]].
-Fanarioti sa už od [[17. storočie|17. storočia]] postupne presadzovali v štátnej správe [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], najviac vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]], kde zastávali významné úrady. Väčšina z nich stála v opozícii voči [[Grécke povstanie|gréckemu povstaniu]], ktoré prepuklo v 20. rokoch [[19. storočie|19. storočia]]. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Aj cez to sa hlavne mladší členovia Fanariotov naopak k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku [[Filiki Eteria]] sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros a Demetrius Ypsilanti).
+Fanarioti sa už od [[17. storočie|17. storočia]] postupne presadzovali v štátnej správe [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], najviac vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]], kde zastávali významné úrady. Väčšina z nich stála v opozícii voči [[Grécke povstanie|gréckemu povstaniu]], ktoré prepuklo v 20. rokoch [[19. storočie|19. storočia]]. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Napriek tomu sa hlavne mladší členovia Fanariotov k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku [[Filiki Eteria]] sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros a Demetrius Ypsilanti).
 Priezviská hlavných fanariotských rodov: