Glyptotéka (Mníchov): Rozdiel medzi revíziami
d fix. |
d r2.7.1) (robot Pridal: az:Qliptotek (Münhen) |
||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
[[Kategória:Stavby v Mníchove]] |
[[Kategória:Stavby v Mníchove]] |
||
[[az:Qliptotek (Münhen)]] |
|||
[[bar:Glyptothek]] |
[[bar:Glyptothek]] |
||
[[bg:Глиптотека (Мюнхен)]] |
[[bg:Глиптотека (Мюнхен)]] |
Verzia z 01:10, 22. marec 2012
Súradnice: 48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d. Glyptotéka v Mníchove je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa Ľudovíta I. Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol Leo von Klenze v neoklasicistickom štýle. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.
Budova
Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti Karl von Fischer a Leo von Klenze v 1815. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné fresky a štuky vytvorili významní umelci ako Peter von Cornelius, Clemens von Zimmermann a Wilhelm von Kaulbach vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z mramoru, ale počas 2. svetovej vojny bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.
Zbierka
Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne 650 pred Kr. až do Rímskeho obdobia cca 550. Nachádzajú sa tu významné sochy, reliéfy a mozaiky. Okrem iných sa tu nachádzajú napríklad rímske busty cisárov (Octavianus Augustus (cca rok 40), Nero (65), Septimius Severus (200)), alebo socha mladíka z Attiky (archaické obdobie) a socha opitého Satyra.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Glyptotéka (Mníchov).
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Glyptothek na anglickej Wikipédii.