Glyptotéka (Mníchov): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
d fix.
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: az:Qliptotek (Münhen)
Riadok 22: Riadok 22:
[[Kategória:Stavby v Mníchove]]
[[Kategória:Stavby v Mníchove]]


[[az:Qliptotek (Münhen)]]
[[bar:Glyptothek]]
[[bar:Glyptothek]]
[[bg:Глиптотека (Мюнхен)]]
[[bg:Глиптотека (Мюнхен)]]

Verzia z 01:10, 22. marec 2012

Priečelie Glyptotéky
Interiér v roku 1900

Súradnice: 48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d. Glyptotéka v Mníchove je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa Ľudovíta I. Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol Leo von Klenze v neoklasicistickom štýle. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.

Budova

Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti Karl von Fischer a Leo von Klenze v 1815. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné fresky a štuky vytvorili významní umelci ako Peter von Cornelius, Clemens von Zimmermann a Wilhelm von Kaulbach vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z mramoru, ale počas 2. svetovej vojny bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.

Zbierka

Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne 650 pred Kr. až do Rímskeho obdobia cca 550. Nachádzajú sa tu významné sochy, reliéfy a mozaiky. Okrem iných sa tu nachádzajú napríklad rímske busty cisárov (Octavianus Augustus (cca rok 40), Nero (65), Septimius Severus (200)), alebo socha mladíka z Attiky (archaické obdobie) a socha opitého Satyra.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Glyptothek na anglickej Wikipédii.