Glyptotéka (Mníchov): Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: az:Qliptotek (Münhen) |
d r2.7.1) (robot Pridal: he:גליפטותק |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
[[es:Gliptoteca de Múnich]] |
[[es:Gliptoteca de Múnich]] |
||
[[fr:Glyptothèque de Munich]] |
[[fr:Glyptothèque de Munich]] |
||
[[he:גליפטותק]] |
|||
[[id:Glyptothek]] |
[[id:Glyptothek]] |
||
[[it:Gliptoteca (Monaco di Baviera)]] |
[[it:Gliptoteca (Monaco di Baviera)]] |
Verzia z 00:40, 26. apríl 2012
Súradnice: 48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d. Glyptotéka v Mníchove je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa Ľudovíta I. Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol Leo von Klenze v neoklasicistickom štýle. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.
Budova
Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti Karl von Fischer a Leo von Klenze v 1815. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné fresky a štuky vytvorili významní umelci ako Peter von Cornelius, Clemens von Zimmermann a Wilhelm von Kaulbach vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z mramoru, ale počas 2. svetovej vojny bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.
Zbierka
Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne 650 pred Kr. až do Rímskeho obdobia cca 550. Nachádzajú sa tu významné sochy, reliéfy a mozaiky. Okrem iných sa tu nachádzajú napríklad rímske busty cisárov (Octavianus Augustus (cca rok 40), Nero (65), Septimius Severus (200)), alebo socha mladíka z Attiky (archaické obdobie) a socha opitého Satyra.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Glyptotéka (Mníchov).
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Glyptothek na anglickej Wikipédii.