Spikula (Slnko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 16:11, 30. august 2006

Spikula je v astronómii útvar na povrchu Slnka, ktorý začína vo fotosfére a siaha cez chromosféru až do koróny. Spikuly sú dlhé a široké výtrysky plazmy z fotosféry. Sú pokračovaním granúl.

Najľahšie sa spikuly pozorujú na okraji slnečného disku, ale nachádzajú sa rovnomerne po celom disku. Plazma v spikule prúdi rýchlosťou 20 až 30 km/s. Steny spikuly sú tvorené magnetickými poliami. Dosahujú výšku 10 až 16 tisíc kilometrov a ich životnosť je len 5 až 10 minút. Po ich zániku pravdepodobne 1/3 až 1/2 hmoty dopadne naspäť na povrch Slnka. Zvyšok hmoty sa rozplýva v koróne. Spikuly teda výrazne pomáhajú prenosu hmoty z fotosféry do koróny. Medzi spikulami sa občas objavia asi štyrikrát väčšie útvary - makrospikuly. Vyskytujú sa hlavne v blízkosti slnečných pólov. Predpokladá sa, že makrospikuly sú predĺženým prejavom malých erupcií.

Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Spikula''' je v [[astronómia|astronómii]] útvar na povrchu [[Slnko|Slnka]], ktorý začína vo [[fotosféra|fotosfére]] a siaha cez [[chromosféra|chromosféru]] až do [[koróna|koróny]]. Spikuly sú dlhé a široké výtrysky [[plazma (fyzika)|plazmy]] z fotosféry. Sú pokračovaním [[granulácia|granúl]].
-Najľahšie sa spikuly pozorujú na okraji slnečného disku, ale nachádzajú sa rovnomerne po celom disku. Plazma v spikule prúdi rýchlosťou 20 až 30 km/s. Steny spikuly sú tvorené [[magnetické pole|magnetickými poliami]]. Dosahujú výšku 10 až 16 tisíc kilometrov a ich životnosť je len 5 až 10 minút. Po ich zániku pravdepodobne 1/3 až 1/2 hmoty dopadne nadpäť na povrch Slnka. Zvyšok hmoty sa rozplýva v koróne. Spikuly teda výrazne pomáhajú prenosu hmoty z fotosféry do koróny. Medzi spikulami sa občas objavia asi štyrikrát väčšie útvary - '''makrospikuly'''. Vyskytujú sa hlavne v blízkosti slnečných [[pól]]ov. Predpokladá sa, že makrospikuly sú predĺženým prejavom malých [[erupcia|erupcií]].
+Najľahšie sa spikuly pozorujú na okraji slnečného disku, ale nachádzajú sa rovnomerne po celom disku. Plazma v spikule prúdi rýchlosťou 20 až 30 km/s. Steny spikuly sú tvorené [[magnetické pole|magnetickými poliami]]. Dosahujú výšku 10 až 16 tisíc kilometrov a ich životnosť je len 5 až 10 minút. Po ich zániku pravdepodobne 1/3 až 1/2 hmoty dopadne naspäť na povrch Slnka. Zvyšok hmoty sa rozplýva v koróne. Spikuly teda výrazne pomáhajú prenosu hmoty z fotosféry do koróny. Medzi spikulami sa občas objavia asi štyrikrát väčšie útvary - '''makrospikuly'''. Vyskytujú sa hlavne v blízkosti slnečných [[pól]]ov. Predpokladá sa, že makrospikuly sú predĺženým prejavom malých [[erupcia|erupcií]].
 {{Astronomický výhonok}}