Bibličtina: Rozdiel medzi revíziami
Automated import of articles |
filit uprava |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Bibličtina''' je český spisovný jazyk, ktorý zaviedli českobratskí vzdelanci prekladom [[Kralická biblia|Kralickej biblie]] (odtiaľ názov bratský pravopis). Používal sa ako jeden zo spisovných jazykov v [[16. storočie|16. stor.]] - [[19. storočie|19. stor.]] aj na [[Slovensko|Slovensku]]. |
|||
⚫ | |||
'''Bibličtina''' |
|||
Bibličtinu s takýmto pravopisom prevzali na Slovensku už v 16. stor. slovenskí evanjelici ako bohoslužobný jazyk. Do [[18. stor.]] bibličtinu so slovenskými prvkami používali ako jeden zo spisovných jazykov mnohí slovenskí vzdelanci oboch vyznaní. V bibličtine vyšlo viac vydaní spevníka Cithara sanctorum (Tranoscius [[1636]]), katechizmov a iných náboženských evanjelických kníh. V období protireformácie po [[bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] českí exulanti na Slovensku sa starali o dodržiavanie normy spisovnej bibličtiny v tlačených publikáciách. Niektorí slovenskí evanjelickí vzdelanci sa v určitých obdobiach prikláňali viac k jej slovakizovanej, ľudu zorumiteľnejšej forme (Horčička, Masník), v období prenasledovania sa dôslednejšie pridřžali bibličtiny. |
|||
bibličtina je český spisovný jazyk, ktorý zaviedli českobratskí vzdelanci prekladom |
|||
V 18. stor. sa novým vydaním biblie (Halle [[1722]]) a ďalších kníh ([[Daniel Krman]], [[Matej Bel]] a ďalší) upevnilo sa u slovenských evanjelikov používanie bibličtiny, kým katolíci najmä v trnavskom kultúrnom centre slovakizovanie bibličtiny ďalej prehĺbili (západoslovenská kultúrna slovenčina), a od [[1787]] používali bernolákovčinu. |
|||
Kralickej biblie (odtiaľ názov bratský pravopis). Používal sa ako jeden zo |
|||
spisovných jazykov v [[../fc/16._stor.htm|16. stor.]] - [[../fc/19._stor.htm|19. stor.]] aj na [[Slovensko|Slovensku]]. |
|||
V roku [[1803]] bola pri evanjelickom lýceu v Bratislave založená osobitná Katedra ŕeči a literatúry česko-slovenské spojená s Ústavom ŕeči s literatúry česko-slovenskej. Viedol ju J. Palkovič. V knihách a časopisoch, ktoré vydával v bibličtine, bránil bratský pravopis. Časť slovenských spsiovateľov v 1. pol. [[../fc/19._stor.htm|19. stor.]] (J. Kollár a P. J. Šafárik) začala používať modernú češtinu a od [[1844]] (Ľ. Štúr) slovenčinu stredoslovenského typu. |
|||
Pravopis bibličtiny sa od staršieho Husovho pravopisu odlíšil úpravou |
|||
⚫ | |||
uo, y, ý po c, z, s, napr. cyzý, sýla atď.). |
|||
⚫ | |||
Bibličtinu s takýmto pravopisom prevzali na Slovensku už v 16. stor. |
|||
⚫ | |||
slovenskí evanjelici ako bohoslužobný jazyk. |
|||
Do [[../fc/18._stor.htm|18. stor.]] bibličtinu so slovenskými prvkami používali ako jeden zo |
|||
spisovných jazykov mnohí slovenskí vzdelanci oboch vyznaní. |
|||
V bibličtine vyšlo viac vydaní spevníka Cithara sanctorum (Tranoscius |
|||
[[1636]]), katechizmov a iných náboženských evanjelických kníh. V období |
|||
protireformácie po bitke na Bielej hore českí exulanti na Slovensku sa starali |
|||
o dodržiavanie normy spisovnej bibličtiny v tlačených publikáciách. Niektorí |
|||
slovenskí evanjelickí vzdelanci sa v určitých obdobiach prikláňali viac k jej |
|||
slovakizovanej, ľudu zorumiteľnejšej forme (Horčička, Masník), v období |
|||
prenasledovania sa dôslednejšie pridřžali bibličtiny. |
|||
V 18. stor. novým vydaním biblie (Halle [[1722]]) a i. kníh (Daniel Krman, |
|||
Matej Bel a i.) upevnilo sa u slovenských evanjelikov používanie bibličtiny, |
|||
kým katolíci najmä v trnavskom kultúrnom centre slovakizovanie bibličtiny |
|||
ďalej prehĺbili (západoslovenská kultúrna slovenčina), od [[1787]] používali |
|||
bernolákovčinu. |
|||
R. [[1803]] bola pri evanjelickom lýceu v Bratislave založená osobitná |
|||
Katedra ŕeči a literatúry česko-slovenské spojená s Ústavom ŕeči s literatúry |
|||
česko-slovenskej. Viedol ju J. Palkovič. V knihách a časopisoch, ktoré vydával |
|||
v bibličtine, bránil bratský pravopis. Časť slovenských spsiovateľov v 1. pol. |
|||
[[../fc/19._stor.htm|19. stor.]] (J. Kollár a P. J. Šafárik) začala používať modernú češtinu a od |
|||
[[1844]] (Ľ. Štúr) slovenčinu stredoslovenského typu. |
|||
⚫ | |||
náboženských obradoch, čiastočne v evanjelickej náboženskej pisbe. |
|||
⚫ | |||
ako spisovného jazyka. |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* {{filit|fvb/biblictina.html}} |
* {{filit|fvb/biblictina.html}} |
||
[[Kategória:Slovanské jazyky]] |
|||
{{filit na úpravu}} |
Verzia z 06:19, 5. september 2006
Bibličtina je český spisovný jazyk, ktorý zaviedli českobratskí vzdelanci prekladom Kralickej biblie (odtiaľ názov bratský pravopis). Používal sa ako jeden zo spisovných jazykov v 16. stor. - 19. stor. aj na Slovensku.
Pravopis bibličtiny sa od staršieho Husovho pravopisu odlíšil úpravou diakritických znamienok, písaním y a ý a iných písmen (mäkčene, u za pôvodné uo, y, ý po c, z, s, napr. cyzý, sýla atď.).
Bibličtinu s takýmto pravopisom prevzali na Slovensku už v 16. stor. slovenskí evanjelici ako bohoslužobný jazyk. Do 18. stor. bibličtinu so slovenskými prvkami používali ako jeden zo spisovných jazykov mnohí slovenskí vzdelanci oboch vyznaní. V bibličtine vyšlo viac vydaní spevníka Cithara sanctorum (Tranoscius 1636), katechizmov a iných náboženských evanjelických kníh. V období protireformácie po bitke na Bielej hore českí exulanti na Slovensku sa starali o dodržiavanie normy spisovnej bibličtiny v tlačených publikáciách. Niektorí slovenskí evanjelickí vzdelanci sa v určitých obdobiach prikláňali viac k jej slovakizovanej, ľudu zorumiteľnejšej forme (Horčička, Masník), v období prenasledovania sa dôslednejšie pridřžali bibličtiny.
V 18. stor. sa novým vydaním biblie (Halle 1722) a ďalších kníh (Daniel Krman, Matej Bel a ďalší) upevnilo sa u slovenských evanjelikov používanie bibličtiny, kým katolíci najmä v trnavskom kultúrnom centre slovakizovanie bibličtiny ďalej prehĺbili (západoslovenská kultúrna slovenčina), a od 1787 používali bernolákovčinu.
V roku 1803 bola pri evanjelickom lýceu v Bratislave založená osobitná Katedra ŕeči a literatúry česko-slovenské spojená s Ústavom ŕeči s literatúry česko-slovenskej. Viedol ju J. Palkovič. V knihách a časopisoch, ktoré vydával v bibličtine, bránil bratský pravopis. Časť slovenských spsiovateľov v 1. pol. [[../fc/19._stor.htm|19. stor.]] (J. Kollár a P. J. Šafárik) začala používať modernú češtinu a od 1844 (Ľ. Štúr) slovenčinu stredoslovenského typu.
Bibličtina na slovensku sa v 19. a 20. stor. udržala v evanjelických náboženských obradoch, čiastočne v evanjelickej náboženskej pisbe.
Na gramatický základ bibličtiny nadväzovalo prvé kodifikovanie slovenčiny ako spisovného jazyka.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.