Bibličtina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Bibličtina alebo biblická čeština je český spisovný jazyk, ktorý zaviedli českobratskí vzdelanci prekladom Kralickej biblie (odtiaľ názov bratský pravopis). Používal sa ako jeden zo spisovných jazykov v 16. stor. - 19. stor. aj na Slovensku.

Pravopis bibličtiny sa od staršieho Husovho pravopisu odlíšil úpravou diakritických znamienok, písaním y a ý a iných písmen (mäkčene, u za pôvodné uo, y, ý po c, z, s, napr. cyzý, sýla atď.).

Bibličtinu s takýmto pravopisom prevzali na Slovensku už v 16. stor. slovenskí evanjelici ako bohoslužobný jazyk. Do 18. stor. bibličtinu so slovenskými prvkami používali ako jeden zo spisovných jazykov mnohí slovenskí vzdelanci oboch vyznaní. V bibličtine vyšlo viac vydaní spevníka Cithara sanctorum (Tranoscius 1636), katechizmov a iných náboženských evanjelických kníh. V období protireformácie po bitke na Bielej hore českí exulanti na Slovensku sa starali o dodržiavanie normy spisovnej bibličtiny v tlačených publikáciách. Niektorí slovenskí evanjelickí vzdelanci sa v určitých obdobiach prikláňali viac k jej slovakizovanej, ľudu zrozumiteľnejšej forme (Horčička, Masník), v období prenasledovania sa dôslednejšie pridržali bibličtiny.

V 18. stor. sa novým vydaním biblie (Halle 1722) a ďalších kníh (Daniel Krman, Matej Bel a ďalší) upevnilo sa u slovenských evanjelikov používanie bibličtiny, kým katolíci najmä v trnavskom kultúrnom centre slovakizovanie bibličtiny ďalej prehĺbili (západoslovenská kultúrna slovenčina), a od 1787 používali bernolákovčinu.

V roku 1803 bola pri evanjelickom lýceu v Bratislave založená osobitná Katedra ŕeči a literatúry česko-slovenské spojená s Ústavom ŕeči s literatúry česko-slovenskej. Viedol ju J. Palkovič. V knihách a časopisoch, ktoré vydával v bibličtine, bránil bratský pravopis. Časť slovenských spisovateľov v 1. pol. 19. stor. (J. Kollár a P. J. Šafárik) začala používať modernú češtinu a od 1844 (Ľ. Štúr) slovenčinu stredoslovenského typu.

Bibličtina na slovensku sa v 19. a 20. stor. udržala v evanjelických náboženských obradoch, čiastočne v evanjelickej náboženskej pisbe.

Na gramatický základ bibličtiny nadväzovalo prvé kodifikovanie slovenčiny ako spisovného jazyka.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.