Sázavský kláštor: Rozdiel medzi revíziami
d odobratá Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Česku; pridaná Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Stredočeskom kraji pomocou použitia HotCat |
d r2.7.1) (robot Pridal: ru:Сазавский монастырь |
||
Riadok 42: | Riadok 42: | ||
[[Kategória:Barokové stavby v Česku]] |
[[Kategória:Barokové stavby v Česku]] |
||
[[Kategória:Okres Benešov]] |
[[Kategória:Okres Benešov]] |
||
[[cs:Sázavský klášter]] |
[[cs:Sázavský klášter]] |
||
[[de:Kloster Sázava]] |
[[de:Kloster Sázava]] |
||
[[fr:Monastère de Sázava]] |
[[fr:Monastère de Sázava]] |
||
[[ru:Сазавский монастырь]] |
Verzia z 12:58, 6. marec 2013
Sázavský kláštor, neskôr prestavaný na zámok, leží v mestečku Sázava nad rovnomennou riekou.
Dejiny
Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku 1032. Pri jeho zrode stáli knieža Oldřich I. a (vtedy ešte pustovník) Prokop, okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku 1009. Knieža Oldřich I. v roku 1032 túto komunitu povýšil na benediktínsky kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať cyrilometodejskú tradíciu. Hovorí o ňom latinská Legenda o svätom Prokopovi v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s Kyjevskou Rusou.
Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi vodu, ktorá sa premenila na víno. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento kláštor.
V 11. storočí bol kláštor stredom staroslovenskej liturgie, ale už v roku 1096 boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a ich knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovzdaný latinským benediktínom a používala sa tu len latinská liturgia.
Krátko po svojej korunovácii v roku 1203 sa Přemysl Otakar I. snažil presvedčiť pápeža Inocenta III. o povýšení pražského biskupstva na arcibiskupstvo a vyhlásení Prokopa za svätého. Biskupstvo síce nebolo povýšené, ale Prokop bol kanonizovaný v roku 1204.
Stavba
Dodnes sa zachovali len základy, súčasná stavba pochádza zo 14. storočia a prestavaná bola v dobe baroka.
Husitské vojny prerušili rozvoj kláštora. Z týchto čias zostal dodnes nedokončený chrám svätého Prokopa.
Medzi najvzácnejšie prvky v interiéri kláštora patria gotické fresky mariánskeho cyklu a hlavne unikátna Sázavská madona, ktorá ako asi jediná na svete trestá malého Ježiša.
Zaujímavosť
Na troch stranách dodnes fungujúcej zvonice je jedna tehla s vytesanou hviezdou. Kto nájde všetky tri, tomu sa vraj splnia želania.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sázavský kláštor
Súradnice: 49° 52′ 34″ s.š., 14° 53′ 53″ v.d.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sázavský klášter na českej Wikipédii.