Senát (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami
d +ref |
d +ref |
||
| Riadok 64: | Riadok 64: | ||
| url = |
| url = |
||
| issn = 0070-7546 |
| issn = 0070-7546 |
||
}}</ref> Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).<ref>{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko =Zástěrová |
|||
| meno = Bohumila |
|||
| spoluautori = a kol. |
|||
| titul = Dějiny Byzance |
|||
| prekladatelia = |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| vydavateľ = [[Academia]] |
|||
| miesto = Praha |
|||
| rok = 1992 |
|||
| počet strán = 529 |
|||
| strany = 233 |
|||
| isbn = 80-200-0454-8 |
|||
| jazyk = po česky |
|||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
Verzia z 22:03, 9. marec 2013
Senát alebo (po grécky) synklétos bol politická inštitúcia v Byzancii. Vznikol z nariadenia Konštantína I., ktorý si pre nové hlavné mesto Konštantínopol prial podobné inštitúcie ako mal Rím.[1] Na začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci.
Existoval po celú dobu trvania ríše, až do jej konca v roku 1453.[2] So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil Konstantius II. v rokoch 357 – 361.[3] Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.[4] Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).[5]
Okrem prevažne ceremoniálnych úloh, niekoľkokrát v (prevažne ranej) histórii Byzancie aktívne zasiahol do diania. Napríklad pri dosadení Anastasia za cisára v roku 491, časť senátorov podporila povstanie Niká v roku 532 a pri poslaní Martiny (manželka Herakleia) spolu so synom Heraklonom do vyhnanstva a pri odsúdení pápeža Martina I. v roku 653.[2] Rovnako mohol mať výraznú úlohu, ak po smrti panovníka bol za cisára vyhlásený jeho neplnoletý syn a bolo treba určiť regenta.
Už aj tak neveľké právomoci senátu ešte oklieštil Lev VI.[3]
Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.[6] Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.[7]
Budova, kde zasadal senát, bola obklopená sochami mytologických postáv (napríklad Zeus) a cisárov, nachádzala sa v severnej časti Konštantínovho fóra.[8] Okrem toho Konštantín nechal vybudovať ešte jednu budovu pre senát, tá sa nachádzala pri námestí Augustaion.[9]
Referencie
- ↑ VAVŘÍNEK, Vladimír. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. Heslo Senát, s. 430-431. (po česky)
- ↑ a b ROSSER, John H. Historical dictionary of Byzantium. Lanham, Md : Scarecrow Press, 2001. 479 s. (Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras; zv. 4.) ISBN 0-8108-3979-2. Heslo SENATE, s. 356-357. (po anglicky)
- ↑ a b Kazhdan, Alexander P., ed. (1991), „Senate“ (po anglicky), The Oxford Dictionary of Byzantium, New York: Oxford University Press, str. 1868-1869, ISBN 978-0-19-504652-6
- ↑ DVORNIK, Francis. Emperors, Popes, and General Councils. Dumbarton Oaks Papers, 1951, čís. 6, s. 9. ISSN 0070-7546.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. 1. vyd. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 233. (po česky)
- ↑ Jeffreys, Elizabeth; Haldon, John; Cormack, Robin, edi. (2008) (po anglicky), The Oxford Handbook of Byzantine Studies (1 vyd.), Oxford University Press, str. 661-662, ISBN 978-0-19-925246-6
- ↑ SENATOR. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s.1869-1870
- ↑ SENATE HOUSE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s.1869
- ↑ SCHREINER, Peter. Konstantinopol: dějiny a archeologie. Praha : Pavel Mervart, 2012. 195 s. (Pro Oriente; zv. 15.) ISBN 978-80-7465-008-6. S. 30. (po česky)