Athamas (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d r2.7.3) (robot Pridal: eo:Atamanto
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 29 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q143880)
Riadok 33: Riadok 33:


[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]
[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]

[[be:Атамант]]
[[bg:Атамант]]
[[br:Athamas]]
[[ca:Atamant]]
[[cs:Athamás]]
[[da:Athamas]]
[[de:Athamas]]
[[el:Αθάμας]]
[[en:Athamas]]
[[eo:Atamanto]]
[[es:Atamante]]
[[et:Athamas]]
[[eu:Atamante]]
[[fa:آتاماس]]
[[fi:Athamas]]
[[fr:Athamas]]
[[gl:Atamante]]
[[hu:Athamasz]]
[[it:Atamante]]
[[ja:アタマース]]
[[ka:ათამანტი]]
[[ko:아타마스]]
[[lt:Atamantas]]
[[nl:Athamas]]
[[pl:Atamas]]
[[pt:Atamante]]
[[ru:Атамант]]
[[sr:Атамант]]
[[uk:Атамант]]

Verzia z 07:34, 16. marec 2013

Arcangelo Migliarini, Athamas

Athamas (iné názvy: Athamás, Atamas, Atamás; gr. starogr. Αθάμας - Athamas/iný prepis: Athamás) bol v gréckej mytológii syn tesálskeho kráľa Aiola, jeho starý otec bol Hellén, praotec všetkých Grékov. Stal sa kráľom v boiótskom meste Orchomenos.

Jeho bratmi boli:

Athamas sa oženil dvakrát, prvou ženou bola bohyňa oblakov Nefelé. Porodila mu syna Frixa a dcéru Hellé. Nešťastný osud sebe aj deťom privodil tým, že opustil Nefelé a oženil sa s Inó, dcérou Kadma, kráľa v Tébach. S tou mal neskôr dvoch synov, Learcha a Melikerta. Macocha Inó deti z prvého manželstva nenávidela až tak, že s úkladmi a intrigami dosiahla súhlas Athamasa na ​​ich obetovanie bohom, aby zachránila kráľovstvo od hladu, biedy a nepokojov obyvateľov. Tesne pred obetným obradom matka detí Nefelé poslala zlatého barana, aby deti preniesol cez more do ďalekej Kolchidy. Šťastne sa to skončilo pre Frixa, ale Hellé sa utopila v mori.

Čoskoro nato Athamas upadol do nemilosti bohyne Héry, keď sa ujal malého Dionýza, syna najvyššieho boha Dia a jeho milenky Semelé. Héra na Athamasa zoslala šialenstvo, v ktorom zabil svojho syna Learcha. Nestačil už ublížiť druhému Melikertovi, lebo Inó mu ho vytrhla, ale neunikla a vrhla sa do mora. Keď sa šialený Athamas pokúsil zabiť aj Dionýza, skryl ho boh Hermes.

Koniec Athamantov nie je v mýtoch doložený, samovražda je ale predpokladaná. Príbeh Athamasa a jeho syna Frixa stojí na začiatku ďalších veľkých mýtov, najmä vo veľkej výprave Iasóna a Argonautov do Kolchidy pre zlaté rúno.

Pozri aj

Literatúra

  • Slovník antické kultury, nakl. Svoboda, Praha, 1974
  • Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
  • Publius Ovidius Naso, Proměny
  • Rudolf Mertlík, Starověké báje a pověsti
  • Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
  • Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN80-7234-287-8

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Athamás na českej Wikipédii.