Virológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:36, 23. máj 2013

Virológia (z latinského virus: jed a gréckeho logos: učenie) je biologická veda. Predmetom jej skúmania sú nebunkové organizmy – vírusy a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. V. sa zaoberá ich štruktúrou, taxonómiou, chorobami, ktoré spôsobujú, a technológiami ich izolácie a využitia vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia hraničí s ďalšími vedami ako biochémia, molekulárna biológia, epidemiológia alebo imunológia.

Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: živočíšne vírusy, rastlinné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj tvar vírusov. Najrozšírenejším kritériom klasifikácie je však typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxonómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.

Pravdepodobne hlavnou úlohou virológie je spoznať miesto vírusov v ekosystémoch a vírusy ako hlavnú príčinu mnohých chorôb, napr. nádchy, chrípky, besnoty, žltačky typu A, B,a C, červienky (osýpok), kiahní alebo AIDS; často sú vírusy aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.

V dnešnom svete sa ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobenými vírusmi používa vakcinácia.

Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Gréčtina|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] – [[vírus|víry]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y.
+'''Virológia''' (z [[latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[gréčtina|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] – [[vírus|vírusy]] a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y. V. sa zaoberá ich štruktúrou, taxonómiou, chorobami, ktoré spôsobujú, a technológiami ich izolácie a využitia vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia hraničí s ďalšími vedami ako biochémia, molekulárna biológia, epidemiológia alebo imunológia.
-Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ.
-Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie.
-Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: [[živočíšne vírusy]], [[rastliné vírusy]], vírusy napádajúce huby a kvasinky ([[mykopatogénne vírusy]]) a tzv. [[bakteriofágy]], ktoré napádajú baktérie.
+Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: [[živočíšne vírusy]], [[rastlinné vírusy]], vírusy napádajúce huby a kvasinky ([[mykopatogénne vírusy]]) a tzv. [[bakteriofágy]], ktoré napádajú baktérie. Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj tvar vírusov. Najrozšírenejším kritériom klasifikácie je však typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: [[DNA vírusy]], [[RNA vírusy]] a [[vírusy so spätnou transkriptázou]] (napr.[[retovírusy]] a [[onkovírusy]]). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxonómie vírusov ([[ICTV]]) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.
-Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: [[DNA vírusy]], [[RNA vírusy]] a [[vírusy so spätnou transkriptázou]] (napr.[[retovírusy]] a [[onkovírusy]]).
-Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov ([[ICTV]]) uviedla 5450 vírusov zoradených
-do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.
-Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie je spoznať vírusy a ich nezastupiteľné miesto v ekosystémoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A, B,a C, červienka (osýpky), kiahne alebo AIDS a často sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.
+Pravdepodobne hlavnou úlohou virológie je spoznať miesto vírusov v ekosystémoch a vírusy ako hlavnú príčinu mnohých chorôb, napr. nádchy, chrípky, besnoty, žltačky typu A, B,a C, červienky (osýpok), kiahní alebo AIDS; často sú vírusy aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.
-Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich [[imunita]]. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi.
+V dnešnom svete sa ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobenými vírusmi používa [[vakcinácia]].
 {{medicínsky výhonok}}