Očkovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Vakcinácia)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Očkovanie alebo odborne vakcinácia (z lat. vacca - krava, podľa Edwarda Jennera) je podanie očkovacej látky (vakcíny) do organizmu, ktorý si následne vytvorí ochranné protilátky proti antigénom obsiahnutým vo vakcíne. Tie potom majú človeka alebo zviera chrániť pred infekciou vyvolanou patogénmi, ktoré by neočkovanému jedincovi inak mohli spôsobiť ochorenie. Zároveň však musí byť eliminovaný infekčný potenciál (patogenita) samotnej vakcíny. Vakcíny môžu obsahovať živé oslabené (atenuované) alebo neživé (inaktivované) mikroorganizmy, anatoxín (toxoid), prípadne len niektoré antigénne štruktúry mikroorganizmov (proteíny, polysacharidy).

Očkovanie je dnes vo všeobecnosti považované za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení. Prvé doložené zmienky o očkovaní pochádzajú z Číny v 11. storočí, kde nechávali deti vdychovať prach z chrást ľudí nakazených pravými kiahňami (variola). Vďaka mohutnej očkovacej kampani sa práve pravé kiahne v roku 1979 stali zatiaľ jediným eradikovaným infekčným ochorením (predpokladná sa, že detská obrna bude nasledovať).

Napriek jednoznačným benefitom povinne podávaných vakcín a prevažne miernym nežiaducim účinkom, ktorých objektívne zistené riziko je neporovnateľne menšie s rizikom infekcie,[1] existuje vzrastajúca opozícia proti povinnému očkovaniu. Odpor voči očkovaniu vyvolávajú najčastejšie nepodložené domnienky o veľkej miere nežiadúcich reakcií vrátane vplyvu na vznik napr. diabetu a epilepsie, pozitívnom pôsobení patogénov na vývoj imunitného systému alebo neúčinnosti vakcín. Povinné očkovanie je tiež odmietané ako neprimeraný zásah do osobnej prípadne náboženskej slobody.

Diskusia Pod Lampou[2] otvorila etickú dilemu o osobných právach a spoločenskom dobre, pretože ak sa nedosiahne kritické množstvo zaočkovaných (okolo 90%) stráca očkovanie účinok a teda zmysel.

"V roku 2015 bolo v SR evidovaných 623 kompletných odmietnutí povinného očkovania. Čiastočné odmietnutie, len proti niektorým ochoreniam, bolo zaznamenané v 1131 prípadoch. Nižšia ako 95-% zaočkovanosť sa zistila v rámci základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke v ročníku narodenia 2013 až v piatich krajoch. Pokles zaočkovanosti proti osýpkam, mumpsu a ružienke pod 95-% hranicu znamená hrozbu vzniku epidémií osýpok."

Martina Merková, Úrad verejného zdravotníctva SR, 13. marca 2016 (TASR)[3]

Očkovanie v roku 2015 absolvovalo v priemere 93,9 % detí z ročníka narodenia 2013.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.cdc.gov/vaccines/vac-gen/side-effects.htm
  2. Pod Lampou 2: Je očkovanie nebezpečné?, 23.januára 2014, čas 1:56,
  3. a b Povinné očkovanie detí odmietli vlani stovky rodičov, TASR, 13. marca 2016, Online

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1] Očkovací kalendár pro povinné pravideľné očkovania osôb 2009
  • [2] Úrad verejného zdravotníctva SR: Informácia o možných rizikách očkovania a antivakcinačných aktivitách